Pamäť človeka - mozog a pamäť

Vďaka pamäti sme schopní prijímať, uchovávať a následne si aj vybavovať naše predchádzajúce skúsenosti. Ako ľudia sme schopní si udržať najrôznejšie informácie, ktoré sa týkajú nášho vnútorného i okolitého sveta.


Zapamätanie & zabúdania

Pamäť je jedinečný dynamický proces, nejedná sa o stav bez zmeny. Informáciu, ktorú si zapamätáme, je radená do našich niektorých existujúcich štruktúr. Navyše jednotlivé pamätné obsahy na seba priebežne pôsobí, môže dochádzať k ich syntéze, k ich ďalšiemu zovšeobecnenie. Spomínané sa potom môže odraziť v znaku tzv konzervácie. Jednotlivé a na seba nadväzujúce procesy zapamätávania a zabúdanie sú determinované radom skutočností z našej strany ako je emočná podmienenosť, inteligencia, vek, kondícia, cvik, druh pamäťového obsahu.

Zabúdania potom nie je jednoznačne výsledkom patologických procesov, ale jedná sa o jav prirodzený, ktorý vlastne zabraňuje zahlteniu našej psychiky - nepotrebné dáta sú zabudnutí.

Vlastnosti pamäte

* Vštípivost nových podnetov - vyjadruje schopnosť prijímať jednotlivé pamäťové obsahy.
* Retencia - je schopnosťou tieto obsahy v istom časovom období udržať, retencia sa týka skôr množstvo, teda kvantity zachytených obsahov.
* Konzervácia informácií - sa tiež týka udržanie zachytených obsahov, vyjadruje však skôr kvalitatívne hľadisko. Ide o udržanie informácií v pamäti bez zmien, bez ich masívneho skreslenia. Zdá sa, že väčšina naučených informácií podlieha zmenám, dochádza k posunu v ich podobe, ten však nemá byť príliš výrazný.
* Spätná reprodukcie - je potom schopnosťou vybaviť príslušné pamäťové obsahy podľa potreby nositeľa.

Rozdelenie pamäte

Naši pamäť môžeme rozličným spôsobom klasifikovať. Niekedy rozlišujeme medzi tzv vykonať fylogenetickú alebo ontogenetickou pamäťou, kedy do oblasti fylogeneticky pamäti môžeme radiť všetky naše nepodmienené reflexy a zložitejšie inštinkty. Ontogenetická pamäť potom obsahuje naše skúsenosti získané v priebehu nášho individuálneho vývoja.

Ontogenetická pamäť

* Deklaratívna pamäť - obsahuje jednotlivé údaje, jedná sa o naše spomienky na informácie alebo udalosti v minulosti, ktoré sú umiestnené v našom časovom kontinuu. Deklaratívna pamäťové obsahy môžu byť s menším alebo väčším úsilím zvědoměny.
* Nedeklarativní pamäť - sa týka spravidla našich pohybových zručností, ktoré sme si vďaka pamäťovým procesom osvoja, tieto sa postupne zautomatizovali. Nedokážeme lokalizovať dobu ich vzniku, ich užívanie si väčšinou ani neuvedomujeme.
* S ohľadom na zmyslovú modalitu uchovaných informácií môžeme hovoriť o pamäti: zrakové, sluchové, pohybové.
* S ohľadom na druh zakódovanie informácie a prevod informácie do vyšších úrovní pamäti rozlišujeme pamäť: verbálna (slovná), neverbálne (neslovných), mechanickú (pamätám si jednotlivé prvky bez ich zaradenia do pamäťových štruktúr), logickú (zapamätanie cestou zaradenie do štruktúr, uvedomenia si súvislostí, vzťahov, zákonitostí).

Ultrakrátká pamäť

Tento druh našej pamäti býva označovaný aj ako pamäť senzorická. Je úzko spätá s našou pozornosťou a vnímaním. Experimentálne bola ultrakrátká pamäť preukázaná u zrakového a sluchového vnímania. Ultrakrátká pamäť trvá okolo desatiny sekundy až jednu sekundu. Jednotlivé podnety pôsobia na naše receptory, vďaka existencii jednotlivých podmětových prahov a selektívnosti vnímania dochádza tu k prvej selekcii podnetov. Vďaka ultrakrátké pamäte je nová informácia v receptora po obmedzenú dobu podržaná s tým, že môže byť následne prevedená (ale nemusí) do pamäte krátkodobé. Nie každý pôsobiaci podnet podržanie v receptora sa však dostáva do konštrukčných centier v mozgu, na ceste vedenie vzruchu z receptora dochádza k ďalšej filtrácii podnetov.

Krátkodobá pamäť

Tento druh pamäte je postupne vytváraný tzv elektrickými cirkulačnými prúdy v mozgu. Kapacita krátkodobej pamäti je daná počtom reverberačních okruhov. Naša ľudská pozornosť môže byť súbežne zameraná na maximálne päť až deväť prvkov. Kapacita našej krátkodobej pamäte je tiež limitovaná týmto počtom. Ak je kapacita krátkodobej pamäte plne obsadená, potom novo prijaté informácie zákonite vytlačí jednu z už prítomných informácií. Informácia je v krátkodobej pamäti podržaná v takmer nezmenenej podobe, je len minimálne spracovaná. Informácia je v krátkodobej pamäti zostanú zachované asi po dobu desiatich sekúnd, ak nemá byť po uplynutí desiatich sekúnd strate, musí byť nami priebežne opakovať (opakovanie, učenie). Týmto postupom môže byť informácie prevedené do pamäte strednodobé. Účinnejšie ako mechanické opakovanie je zaradenie informácie do už existujúcich našich poznatkových štruktúr. Porucha krátkodobej pamäte sa môže prejaviť narušením vštípivosti. Vštípivost môže byť narušená: pri poruchách vedomia alebo vinou expozície ohrozujúcim podnetom, ktorá vyvoláva našu úzkostnou reakciu. Naše vnímanie má potom formu tunelového charakteru. Vnímanie máme neúplné, spomalené, čo sa týka aj spracovanie našich jednotlivých informácií. Môže u nás bohužiaľ i dôjsť k totálnemu narušeniu príjmu nových informácií, na istý časový úsek si nemusíme vôbec spomenúť.

Strednodobá pamäť

Tento druh pamäte je už dlhodobého rázu, trvá rádovo až roky. Niektoré reverberační okruhy zanikajú, iné u nás naopak naďalej pretrvávajú. Veľký význam má, či informácie vyvolá u príjemcu zodpovedajúce emočnú odozvu. Absencia emocionálneho sprievodu alebo príliš silný emocionálny zážitok, ktorý prežijeme, pôsobí v celkovom procese zapamätanie rušivo. Výrazne pozitívne naopak v procesoch získavanie a udržanie nových skúseností pôsobí použitie odmien, v niektorých prípadoch dokonca aj trestov. Strednodobá pamäť je tzv prevodníkom, mostom medzi krátkodobou a dlhodobou pamäťou.

Dlhodobá pamäť

Tento druh pamäti má už svoj tzv morfologický podklad, dochádza tu k zmenám na neurónoch.

Poruchy pamäti

Tak, ako všetko má svoj rub a líc, tak aj pamäť môže vykazovať určité známky poruchy. Poruchy pamäti môžeme deliť na kvantitatívne a kvalitatívne.

Kvantitatívne sa prejavujú v poruchách vštípivosti informácií, udržanie a spätné reprodukciu pamäťových obsahov, kvalitatívne potom v konzerváciu.

Kvantitatívne poruchy pamäte

* Hypomnézie - sa prejavuje nápadným znížením pamäťovej výkonnosti. Toto zníženie môže byť globálnej: postihnuté sú všetky kvantitatívne ukazovatele, parciálny: postihnuté sú potom len niektoré z vlastností našej pamäte. K zníženiu pamäte dochádza najčastejšie pri organickom postihnutí centrálnej nervovej sústavy vinou napríklad úrazu. Hypomnézie sa môže objaviť aj pri únave, po užití hypnotík, ale aj niektorých antibiotík, alkoholu, po elektrošocích, určitých neurotických poruchách.
* Hypermnézie - jedná sa o nadmernej a neprimerané zapamätanie si určitého materiálu. Zvyčajne sa hypermnézie vyskytuje spoločne s paraprosexií, možno sa potom s touto poruchou pamäti stretnúť napríklad u chorých, ktorí trpia psychotickými prejavy, ktoré sú až paranoidne ladené. Daný postihnutý si nadmerne a neúčelné zapamatovává obsahy, ktoré súvisí s jeho bludnom produkciou. Selektívna hypermnézie sa môže vyskytnúť u niektorých psychogénne podmienených ochorení, napríklad sa jedná o posttraumatickej stresovej poruchy, kedy má jedinec veľmi detailný spomienky na niektoré udalosti týkajúce sa jeho traumy.
* Amnézia - jedná sa o úplnú stratu pamäti. Amnézia môže byť dočasná alebo trvalá.

Kvalitatívne poruchy pamäte

* Konfabulace - jedná sa o výmysly, myšlienkami, ktoré majú zaplniť medzery v našej pamäti.
* Paramnézie - ide o tzv chorobné skreslenie zapamatovaného obsahu. Vybavená spomienka je potom nepresná, skreslená, u nás je však zachovaný subjektívny pocit, že reprodukcia je presná, správna.
* Kryptomnézie - táto porucha sa môže vyskytnúť aj u psychicky normálnych jedincov. Znakom poruchy je presvedčenie, že sme niečo vymysleli, objavili, ale v skutočnosti sa jedná len o reprodukciu už v minulosti prečítaného alebo prežitého. Sem môžeme zaradiť aj tzv "deja vu" čiže klam známosti.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: