Paradajky - vplyv na zdravie

Rajčiaky prenikla do podvedomia verejnosti až v druhej polovice 19. storočia. Na jednej strane sú považovaná za jednu z najhodnotnejších zelenín, na strane druhej sú mnohokrát zatracovaný s tým, že pre nás nie sú vhodné. Ako to s nimi teda je?


Paradajka jedlé (Lycopersicum esculentum) je v našich podmienkach jednoročná chlpatá rastlina. Je teplomilná a vyžaduje suchý vzduch. Striedavé listy rajčiakov sú striedavé, väčšie listy sú vajcovité, stopkaté a zubaté, menšie vajcovito kopijovité. Kvety rajského jablka sú žlté, plodom je mnohosemenná bobule rôznych farieb (žltá, oranžová, červená) a veľkostí.

Odporcom paradajok je tiež tŕňom v oku, že táto rastlina patrí do patrí do čeľade ľuľkovitých, v ktorej je napríklad durman, mandragora, baklažán, sladkohorký, ľuľkovec zlomocný a ďalšie jedovaté rastliny.

Pôvod paradajok

Paradajky pochádzajú z burinných andských rastlín s červenými, žltými alebo zelenými plodmi. Hoci sa priamo ponúkala možnosť, aby bola paradajky využívaná v kuchyni civilizácií, ktorá žila v Andách, zatiaľ sa nenašli žiadne doklady o tom, že by ich v predkolumbovskej dobe Inkovia alebo iní indiáni v tejto oblasti pestovali. Je to zvláštne aj preto, že zemiaky, príbuzné paradajok, tu patrili k pilierom výživy. Nedá sa však vylúčiť, že tamojší indiáni zbierali plody planých druhov paradajok.

Európania sa s touto Andským rastlinou stretli v Mexiku, kde sa používala drobné paradajky. Aztékovia im hovorili tomatl, tento názov tiež prebrali Španieli a od nich ďalšie európske národy (napr. v angličtine tomato). Paradajky bola do Európy prvýkrát privezená v roku 1523. Bola považovaná za jedovatá, a preto sa spočiatku pestovala len pre okrasu.

Príchod paradajok do Európy

Pre európsky stôl objavili rajčiaky Taliani. Zo Španielska k nim táto rastlina zrejme prenikla prostredníctvom Neapolského kráľovstva, ktoré na začiatku 16. storočia pripadlo Španielom. Bola to odroda so žltými plodmi, ktorú pomenovali: Pomodoro. Taliansko sa stala prvou európskou krajinou, kde bola paradajky prijatá s ozajstným nadšením a začala byť používaná ako potrava. Po určitej dobe sa tam už pestovala veľkoplodá paradajky. Talianski kulináři vzápätí zistili, že z rajčiakov je možné pripravovať skvelé omáčky k cestovinám a špagetám, ktoré sú v talianskej kuchyni úplne nevyhnutné. Podvedomie o rastline sa v Európe rýchlo šírilo, aj keď na to, aby sa pevne zaradila do tunajších jedálničkov, si musela ešte tri stáročia počkať.

Mathioliho herbár s názvom Herbarz ginak Bilinar, ktorý u nás v preklade Tadeáša Hájka z Hájku vyšiel v roku 1562, uvádza paradajky ako zlaté jablká. Autor neodporúča šťavu z paradajok užívať vnútorne. Hovorí tiež o tom, že sa v Taliansku už v 16. storočia varil akýsi kečup.

Francúzi hovorili rajčiakom pommes des MAURES (maurská jablká) a Angličania to skomolila na pommes d'amour - jabĺčka lásky. Tento názov sa v niektorých krajinách udržal dodnes.

Otázniky okolo vplyvu paradajok na naše zdravie

Hoci dnes si už jedálniček nedokážeme bez paradajok vôbec predstaviť, bola ich cesta ku sláve značne tŕnistá. Od začiatku bola podozrievaná z toho, že sú jedovatá. Faktom je, že takmer celá rastlina obsahuje jedovatý alkaloid solanín (ten sa vyskytuje aj v zemiakoch), avšak v plodoch zistený nebol, snáď len stopové množstvá v šupke a semenách, takže nebezpečenstvo otravy po požití rajských jabĺk ani zďaleka nehrozí. V 19. storočia a potom ešte niekoľkokrát bola paradajky obvinená z toho, že škodí organizmu. Verilo sa dokonca, že spôsobujú rakovinu a pohlavné choroby. Odporúčanie preto znelo variť čo najdlhšie.

Nad paradajkami sa aj v USA v roku 1850 konal súd. Ten mal rozhodnúť, či je rajské jablko ovocie, alebo zelenina. Na základe presvedčivých argumentov bolo vtedy rozhodlo, že zelenina. To platí doteraz, a nielen v USA.

Výživové zložky paradajkového jablká

Rajské jablko obsahuje:

*
cukry (glukóza, fruktóza),
*
polysacharidy,
*
kyselinu jablčnú (tvoria polovicu všetkých kyselín rajčiaka),
*
kyselinu citrónovú, šťaveľovú a vínnu (v prezretého plodoch je kyselina jantárová),
*
pektíny,
*
menšie množstvo vlákniny,
*
vitamín C (50 mg v 100g, tento vitamín nemizne ani pri spracovaní paradajok),
*
vitamín E,
*
vitamíny skupiny B,
*
beta-karotén,
*
farbivo lykopén,
*
minerály: draslík (280 mg/100g), sodík, horčík, fosfor, železo, zinok,
*
stopové prvky: meď, jód, mangán, molybdén, vanád ai

Dôležitý je obsah bioflavonoidov (rutín, kamferol, kvercetin), ktoré majú antioxidačné vlastnosti, posilňujú kapiláry a pôsobí antisklerotická a protizápalovo.

Z ďalších látok sa v rajčiakoch nachádza menšie množstvo antokyanov, beta-sitosterol, cholín a triterpenové saponíny. Cholín znižuje obsah cholesterolu v krvi, predchádza tukovej degenerácii pečene, zvyšuje imunitu organizmu, podporuje tvorbu hemoglobínu.

Liečivé vlastnosti cholínu sa využívajú pri žltačke, pankreatitíde, ateroskleróze. Triterpenové saponíny pôsobí protektívne pri artérioskleróze. V semenách je olej bohatý na nenasýtené mastné kyseliny, ktoré podporujú vylučovanie cholesterolu z organizmu.

Vplyv paradajok na ľudský organizmus

*
znižujú obsah cholesterolu v krvi, podporujú jeho vylučovanie z organizmu,
*
preventívne pôsobí proti vzniku aterosklerózy a srdcových chorôb,
*
mierne znižujú krvný tlak,
*
zvyšujú imunitu organizmu,
*
pôsobí proti rakovine,
*
podporujú prácu pečene,
*
čistí krv, vyplavujú toxíny,
*
podporujú vylučovanie žalúdočných štiav a peristaltiku, zlepšujú trávenie, odporúčajú sa pri poruchách látkovej výmeny a chorobách žalúdka a čriev,
*
brzdia rast niektorých mikroorganizmov, v črevách pôsobí antisepticky,
*
regulujú prácu obličiek, zlepšujú močenie,
*
sú mierne afrodiziakálne, podporujú tvorbu semena,
*
znižujú únavu, zlepšujú trávenie,
*
ochladzujú (mierne osladený paradajkový džús je príjemným osviežujúcim nápojom v letných horúčavách, považuje sa za dobré tonikum pre deti, tehotné ženy a dojčiace matky).

Pri konzumácii paradajok je potrebné pamätať na to, že v niektorých prípadoch môžu byť jednou z príčin reumatizmu či artritídy, a preto je pri sklonoch k týmto chorobám vhodné používanie tejto zeleniny konzultovať s odborníkom. V niektorých prípadoch sa odporúča jej množstvo v strave obmedziť, resp. ju úplne z jedálnička vylúčiť.

Rajčiaky v kozmetike

Paradajky nachádzajú uplatnenie aj v kozmetike. Ich použitie je jednoduché. Nakrájejí sa na plátky a tie sa priloží na tvár. Táto pleťová maska sa nechá pôsobiť niekoľko minút až hodinu.

Lykopén - farbivo tretieho tisícročia

Jedna z najzaujímavejších zlúčenín v rajčiakoch je lykopén. Ide o farbivo patriace do skupiny karotenoidov. Okrem paradajok bol lykopén zistený aj v cukrovom melóne, papáje, guava, grapefruitu, marhuliach a šípkach. Najväčšie množstvo ho ale obsahujú paradajky a výrobky z nich, predovšetkým kečupy a rajčiakovej pyré. Ukázalo sa, že lykopén je výborným antioxidantom, ktorý zabraňuje zhubnému pôsobeniu voľných radikálov na bunky v tele a chráni tak organizmus proti rôznym chorobám. Lykopén znižuje predovšetkým oxidácii LDL cholesterolu, a tak zmenšuje riziko aterosklerózy a srdcových chorôb. Najúčinnejšie sa vstrebáva vo forme džúsu, omáčky alebo kečupu. Denná konzumácia 40 mg lykopénu (dva poháre paradajkového džúsu) dostatočne bráni oxidácii LDL. Lykopén okrem toho pôsobí proti rakovine

Rajčiaky v kuchyni

Studená mexická polievka

*
5 paradajok
*
1 liter studeného kuracieho vývaru
*
2 zelené papriky
*
3 natvrdo uvarené vajcia
*
zelená vňať z cibule alebo pažítka

Z povrchu vývaru zoberiete tuk a vývar osolíme. Vajcia nakrájame na plátky, paradajky a papriky nakrájame nadrobno. Všetko dáme na tanier a zalejeme vychladeným vývarom. Polievku zdobíme zelenou vňaťou.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: