Bielkoviny, tuky, cukry, voda - základ našej výživy

Výživa nie je obyčajnou potrebou potrebnú na udržanie života, nie je ani jednoduchým zdrojom našich chuťových pôžitkov, napriek tomu potrava so sebou prináša kúsok radosti zo života. Pre niekoho jedlo nič neznamená, pre iného je........


Každý živý tvor musí prijímať potravu, ak má žiť a udržať si svoju činnosť a aktivitu. Výživa je viac než len nasýtenia a medzi plný žalúdok a správnu výživu nemožno prirovnávať. Ak máme chuť na nejakú potravinu alebo pokrm, ešte to zďaleka neznamená, že ju naše telo potrebuje. Samotnú stravu posudzujeme z hľadiska kvantitatívneho a kvalitatívneho. Bez jedla však nie je života.

Živiny v našom jedálničku

Živiny sú zložky potravín nevyhnutné pre našu výživu. Rozoznávame hlavné živiny, medzi ktoré patria bielkoviny, tuky a sacharidy. Tieto látky nám poskytujú energiu, a umožňujú nám, aby sme sa mohli pohybovať, pracovať, aby sme rástli, vyvíjali sa.

Bielkoviny - nedostatok bielkovín

Nedostatok bielkovín v našej strave je najzávažnejším nedostatkom vo výžive. Ťažšie nedostatok je najmä u detí, u ktorých vznikajú nenapraviteľné poruchy rastu a vývoja. Deti, ktoré nejaký čas trpeli väčším nedostatkom bielkovín v strave, majú postihnutie aj duševnú činnosť a nikdy sa tohto poškodenia nezbaví. Bielkoviny nemôže vo výžive nahradiť žiadna iná živina.

Zdroje bielkovín

Zdroje bielkovín sú veľmi početné a nájdeme je ako v ríši živočíšne, tak aj rastlinné. Bielkoviny z potravín živočíšneho pôvodu majú pre nás cennejšie a výhodnejšie zloženie, ako bielkoviny z potravín rastlinného pôvodu. Živočíšne bielkoviny považujeme až na malé výnimky za plnohodnotné, kým bielkoviny rastlinné za Neplnohodnotná. O hodnote určité bielkoviny rozhoduje obsah aminokyselín, tj stavebných kameňov všetkých bielkovín. Naše telo si niektoré z nich nedokáže samo vyrobiť a je odkázané na ich dodávku potravou. Dospelý človek potrebuje denne asi 75 až 125 g bielkovín. Človek má mať v strave z celkovej dávky bielkovín približne 50% bielkovín živočíšneho pôvodu.

* Bielkoviny strukovín patria medzi najhodnotnejšie bielkoviny rastlinného pôvodu a za najcennejšie sa považuje bielkovina sóje.
* Medzi najhodnotnejšie bielkoviny živočíšneho pôvodu patrí mlieko, mäso, vajcia, syry.
* Medzi bohaté zdroje bielkovín patrí výsekové mäso, mäso hydiny, zveriny, rýb, vnútornosti, syry, tvaroh a strukoviny.

Tuky - patrí medzi energeticky najbohatšie živinu

Všetky druhy tukov sú si veľmi podobné svojím chemickým zložením av podstate sú to zlúčeniny glycerolu a mastných kyselín. Mastné kyseliny sú v jednotlivých tukoch rôzne. Rozlišujeme tuky živočíšne a rastlinné. Hodnota tukov vo výžive nie je zďaleka rovnaká. Je daná predovšetkým obsahom vitamínov, stráviteľnosťou a obsahom žiaducich či menej žiaducich mastných kyselín. Do skupiny nevyhnutných nenasýtených mastných kyselín patria kyselina linolová, linolénová, arachidonovej. Hlavným predstaviteľom nevyhnutných nenasýtených mastných kyselín je kyselina linolová. Obsah kyseliny linolovej nie je v jednotlivých rastlinných olejoch rovnaký. Medzi najbohatšie oleja patrí olej sójový, slnečnicový a klíčkový.

Odporúčaná denná dávka - tuky

Pre dospelých sa denná dávka tukov pohybuje medzi 65 až 150 g na deň. Tuky by mali v našom jedálničku uhradiť približne 30% celkového energetického príjmu.

Rozdelenie tukov

Medzi živočíšne tuky radíme bravčová masť, hovädzie a ovčie loj ai Medzi rastlinné tuky zaraďujeme rôzne druhy rastlinných olejov (slnečnicový, ľanový, sójový, makový, repkový, sezamový ai), kokosový tuk.

Jednotlivé druhy jedlých tukov sa navzájom líšia predovšetkým zastúpením mastných kyselín. Rastlinné oleje obsahujú viac nenasýtených mastných kyselín.

Tuky neprijímame len v čistej podobe, ale aj v mnohých potravinách. Asi polovicu celkovej spotreby tukov tvoria tzv skrytý tuk (čokoláda, paštéta, syr ai).

Cholesterol obsiahnutý v tukoch

Mnohé živočíšne tuky obsahujú nerovnomernú množstvo cholesterolu. V našom tele sa cholesterol tiež tvorí a je ho dokonca najmenej dvakrát viac, než prijmeme potravou. Za prijateľný príjem cholesterolu sa považuje dávka do 300 mg denne.

Sacharidy čiže cukry, uhľohydráty alebo glycidy

Význačnou vlastnosťou sacharidov ho ich sladká chuť. Cukor neobsahuje žiadne iné látky, žiadne vitamíny ani nerastné látky. Cukor je zdrojom tzv prázdnych kalórií. Príliš vysoká spotreba cukru nie je vhodná a znamená riziko pre naše zdravie (tučnota, cukrovka a i.).

Rozdelenie sacharidov

Náš najbežnejšou cukor repný je zložený z dvoch molekúl cukru hroznového a ovocného.

K sacharidom patrí aj zložité cukry čiže polysacharidy, ktorých hlavným predstaviteľom je škrob, ktorý je obsiahnutý v obilí, zemiakoch, kukuricu, ryžu, strukovinách. V čreve človeka sa škrob pôsobením enzýmov tráviaceho ústrojenstva rozštiepi až na jednoduché cukry, a preto je pre človeka dobre využiteľný. Medzi zložité cukry patrí aj buničina čiže celulóza, ktorá tvorí významnú súčasť vlákniny. Vláknina je pre človeka nepostrádateľná. Ľudia s nízkym príjmom vlákniny trpia častejšie zhubnými nádormi čreva aj radom ďalších chorôb. Vláknina dáva črevnému obsahu väčší objem a tým podporuje pohyb čriev i vyprázdňovanie. Ľudia s nízkou spotrebou vlákniny trpia zápchou.

Medzi zložité cukry patrí aj pektíny

ktoré sú podpornú tkanív v ovocí, zelenine. Medzi najbohatšie zdroje patria ríbezle, tekvica, mrkva, slivky, hrušky, jablká, marhule, jahody, egreše.

Voda tvorí nevyhnutnú súčasť ľudského tela

Telo novorodenca obsahuje okolo 70% vody, telo starého človeka okolo 60%. Potreba vody je hlavne závislá na tom, v akom prostredí sa nachádzame a koľko vody strácame. V teple a pri fyzickej práci sa viac potíme, ako v chlade a sedavé prácu. Za normálnych podmienok by mal človek prijať okolo 2,5 litra vody denne. Nadbytku vody sa nemusíme obávať, pretože zdravé obličky dokážu prípadný prebytok vody rýchlo z tela vylúčiť. Oveľa závažnejšie je však nedostatok vody. Ak trvá nedostatok vody niekoľko dní, bývajú práve obličky ťažko poškodené. Obličky potom nedokážu vylúčiť z tela všetky odpadové látky.

Zdroje vody v potravinách

Vodu čerpáme aj z najrôznejších potravín. Príklad obsahu vody v potravinách na 100 g: šalátové uhorky (96 g), hlávkový šalát (95 g), melón (93 g), paradajky (93 g), kaleráby (90 g), jahody (90 g), pomaranč (87 g), jablko (84 g), hrozno (82 g), nové zemiaky (77 g), banán (75 g), hovädzie mäso (70 g), šunkovú salámu (67 g), bravčové mäso (57 g), chlieb (41 g).

* Medzi vhodné nápoje patria minerálne vody, stolové vody apod
* Menej vhodné sú pre nás rôzne limonády, pretože obsahujú značné množstvo cukru, neobsahujú žiadne vitamíny ani nerastné látky.

Niektoré nealkoholické nápoje obsahujú povzbudzujúce látky a hlavne kofeín. Vedľa kávy a čaju to sú nápoje typu coca-cola a kofola. Tieto nápoje nie sú vhodné pre deti, a to práve kvôli vysokému obsahu kofeínu. Kofeín pôsobí až dráždivo na srdce, obličky, tráviaci trakt a ďalšie orgány. Káva s mliekom predstavuje spojenie kofeínu s tukovými Kvapôčky mlieka, pitie bielej kávy je tak miernejšie a pomalší, než pitie samotnej kávy.

Pre tehotné ani deti nie sú vhodné nápoje typu tonik, pretože obsahujú chinín.

Je potrebné spomenúť aj alkoholické nápoje, ktoré rozhodne náš pitný režim nedopĺňajú.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: