Ženská väznica - spoveď bachařky

Všeobecný názov bacharovi sa ujal nejspíš preto, že ešte pred pár rokmi bolo povolania vo väzniciach tabu a bežní ľudia nemali potuchy čo vlastne zamestnanci väzníc robia. Panoval názor, že odsúdení sú na jednej strane mreží a na druhej proste bacharovi.


Ťažký začiatok - väzenská služba

Som veľmi mladá, plná života, plánov a hneď po strednej škole nastupujem do väznice ako administratívna pracovníčka. Temné zabuchnutiu ťažkých dverí oddelilo svet od môjho prvého pracoviska. Mreže, schody, katru, drôtené stropy, rovnaká poschodia, rovnaké cely. Bývalá kaplnka, teraz kultúrne sála a telocvičňa, veľa malých aj veľkých dielní, bludisko chodieb, v ktorom akoby sa zastavil čas. Sú tmavé, chladné, depresívne. Čaká mne prvá úloha: odviesť skupinku obvinených žien na ošetrovňu. Poliala ma horúco, neviem totiž kde to je. Idem teda za nimi, odomykajú katru, u ktorých sa zastaví a dúfam, že nepoznajú, že som tu nová, že sa bojím, že nikam netrafím. Ďalšie hrôza - musím doručiť zásielku s hlavičkou Prezidentské kancelárie odsúdenému na trest smrti. Stúpame do najvyššieho poschodia, zachytávajú zvyšky hlasov a zvukov zo spodných poschodí. Ešte pár čiernych schodov sa žltými pruhmi a som na mieste - u ciel smrti, vo dne v noci osvetlených, vo dne v noci starostlivo strážených.

Ženská väznica

Po pobyte v jednej z najstráženejších väzníc mi ženská väznica pripomínala tábor pre odrastené deti. Žiadne tmavé chodby, ani stopy po betónových vychádzkových koridoroch, ale lúka obohnaná nevysokou múrov ozdobenú ostnatým drôtom s širokou asfaltky uprostred. Miesto ciel svetlé spálňa s veľkými oknami.

Vybavenie ženskej väznice

Vybavenie nič moc, poschodové postele, sivé, väčšinou rozviklaný skrinky a všadeprítomný pach lyzolu a naftalín. Šéf mi prideľuje asi 80 odsúdených žien a kanceláriu, ktorá ma od nich delí mohutným katru. Pročítám si ich karty, do ktorých budem čoskoro písať správy o ich správaní, udržiavanie poriadku, plnenie pracovných plánov.

Prvá skúsenosť - odsúdenie ženy

Služba mi hlási, že v kúpeľni leží zbit odsúdená XY. Volám pomoc a na ošetrovňu, chvatne hľadám kartu odsúdenej XY. Pane bože, ona upiekla v rúre svoje dieťa! Radšej idem okouknout terén, zoznámiť sa s novými kolegami a na pracovisko svojho oddielu. Prechádzam dielne, okukuji nástenky, v chrbte cítim desiatky posmešných pohľadov. Odsúdenej cíti ľahkú korisť a zahŕňajú ma nezmyselnými žiadosťami a dotazy, evidentne mne chcú zosmiešniť-zatiaľ márne, pri odchode ma sprevádza ich veľmi hlasné a vulgárne pokrikovania. Cítim ako rudné, rýchlo zamykám dielňu.

Len pre otrlé - väzenia v ženskej väznici

Volá strážny nech sa dostavíte do malej návštevné miestnosti, prišla polícia. Čaká ma značne zanedbaná mladá žena, vyšetrovateľ v dobre padnoucím obleku ma žiada o vykonanie dôkladnej osobnej prehliadky, vraj ukradla väčšiu sumu peňazí. Žena na môj pokyn postupne odkladá vrstvy špinavých svetrov, tričiek, fľakaté nohavice, obracia vrecká naruby, končí vrstvou zapáchajúcich nohavičiek. Stojí predo mnou nahá len v roztrhaných teniskách. Nemá pri sebe žiadne doklady, kabelku, nič. Sa skrývanie bezradnosťou jej nariaďuje urobiť päť drepov-pri štvrtom jej vypadla z pošvy rolička bankoviek obalrná igelitom. Žena bez slova na seba navršila tie handry. Volám elegantného policajta, ktorý radostne zobral roličku, dal si ju do vrecka (!), Tú ruku mi podal so slovami: moc vám děkuju, prajem pekný večer. Do konca služby som si drhla ruky.

Večerné konflikt vo väzení

Hrôza-mám nočnú službu, prvýkrát zaskakuji na oddelenie disciplinárnych trestov (tam sú dočasne umiestnené odsúdenej, ktoré hrubo porušili poriadok výkonu trestu). Musím dohliadnuť na výdaj večere, výmenu bielizne, vydať lieky. Nasleduje kontrola okien, mreží, vybavenie ciel. Strážne odchádzajú, dvere ciel zostávajú otvorené, ženy sa striedajú v umyvárni. V tú chvíľu vypadol prúd! Snažím sa rýchlo zorientovať vo tme, chrbtom sa tlačím ku vchodovým železným dverám, zvierate to najdôležitejšie-zväzok kľúčov a obušok, po pamäti Spúšťam tiesňové volanie. Odsúdenej revú, mláti lyžicami do mreží a EZÚS, jeden mi pristáva vedľa mojej hlavy, vzápätí za hurónského smiechu ďalšie. Kedy už náhodou generátor?! So srdcom v hrdle skočím od dverí k stolu, buchnete obuškom a sebaisto zakričí: tak to by stačilo, všetky sa v tichosti zoraďte pozdĺž múru u svojich ciel, inak nahlásim vzburu! Niektoré poslúchnu, iné revú ďalej, ale to už počujem spásnu odomykanie strážnych s baterkami.

Vianoce v kriminále - Vianoce vo väzení

Som ešte slobodná, bezdetná, preto mám službu na Štedrý večer. Prvýkrát nebudem s rodinou. Vlečie sa na zastávku autobusov. V niektorých oknách už septembra stromček, pár ľudí s plnými taškami ponáhľa za svojimi najbližšími. Je mi strašne smutno. Odsúdenej ženy sú ešte smutnejší ako ja. Niekoľko dní pred Vianocami horúčkovito zháňal rôzne drobnosti ku skromné výzdobe svojich spální i kultúrnej miestnosti. Pre tých, ktoré išli skoro po Vianociach domov boli tieto prípravy veselé, najhoršie bolo tým, ktoré tu trávili sviatky prvá. Všetky ale boli prístupnejšie, sdílnější, kľudné. Dokonca si pripravili akúsi besiedky plnú kolied, rozprávanie. Posedel sa u stromčeka, niektoré sa pozerali na rozprávku, ale väčšinou ponáhľali všetko zaspať a ani tie nejotrlejší sa neubránil slzám skrývaných pod dekou.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: