Umenie odpúšťať

Odpustiť niekomu, alebo pocit, že bolo odpustené vám, prináša úľavu, šťastie. Odpustit, to je radosť, ktorú si môžeme vzájomne dopřát.Vždyť aj my sami občas potrebujeme, aby nám ostatné odpustili, preto by sme mali byť zhovievaví aj k okoliu.


Lenže ono sa to lepšie povie, ako urobí. Záleží na miere ukrivdený, ktoré sa na nás ostatných dopustili-jestli je na náš vkus príliš veľká, niekedy k odpusteniu vôbec nedôjde.

Pohľad do histórie odpúšťania

Čo sa týka minulosti, predkresťanskej civilizácie neboli odpúšťania vôbec naklonené. Vyznávalo sa príslovie "oko za oko, zub za zub". S nástupom kresťanstva sa otázke odpustenie venovala väčšiu pozornosť. Veď Ježiš Kristus odhodlane povedal, že odpustí i tým, ktorí ho ukrižovali. Stal sa tak vzorom pre mnohé svätca, kňazi ai Veriacim môže byť odpustené skrze spoveď. Tu môžu ľudia odľahčiť svojim sužujícím výčitkám svedomia. Neveriaci sa s týmto problémom niekedy obracajú na psychológa. Dôraz na odpustenie kladú aj iné náboženstvá-napr budhizmus, v ktorom je základom vnútornej harmónie, psychická vyrovnanosť a tiež odpustenie. K nájdeniu osobné sily odpustiť slúži meditácie.

Odpúšťajte!

* Účinná forma odpustenie je jednoznačné vyjadrenie typu: "nič sa nestalo", "už sa na teba predsa nehneváte" apod K tomu pridajte krátky, ale výrazný prejav náklonnosti (úsmev, objatie).

* Vaša odpustenie nemá sprevádzať "kázeň". Rozhodne nevyjmenovávejte všetky chyby, ktorých sa jedinec dopustil, alebo pravidlá, ktorými daný musia nabudúce riadiť.

* Vyvarujte sa srdceryvných výlevov o to, ako vám v čase krivdy bolo, ako ste sa cítili ponížene, hrozne, utrápení atď Všetky tieto pocity sú príslušnému pravdepodobne známe a pravdepodobne sú aj hlavným dôvodom, prečo žiada odpustenie. A ak o vašom citovom rozpoložení naopak nemá tušenie, tak odpustiť ani vlastne nechce a vaše náreky ho rovnako nedojmou.

* Čo raz odpustíte, je odpustené. V žiadnom prípade by ste sa nemali k nepríjemnostiam vracať. Naprosto nevhodnú chvíľou, kedy vás myšlienka pripomenutie zlyhanie môže napadnúť, je v hádke, alebo pri spáchaní vlastného prehrešku. Takéto "tromfy" v rukávy sú nečistú hrou.

* Ľudia väčšinou veľmi dobre vedia, že odpustiť neznamená vždy zabudnúť. Preto dotknutému Nezdôrazňujte, že mu síce odpustíte, ale nezabudnete. Ak chcete incident vážne úprimne vymazať z vášho života, radšej človeka presvedčte slovami: "Už o tom ani neviem". Síce obaja budete vedieť, že to nie je tak úplne pravda, ale prispeje to k zlepšeniu vzťahu.

* S odpustením sa zásadne neobchoduje, to znamená nevymieňa sa za darčeky, výhody, ústupky ai

* Len v celkom ojedinelých prípadoch sa môžete dohodnúť na vzájomnom obojstrannom odpustení (napríklad obaja partneri toho druhého podviedli a vyšlo to najavo). Takéto situácie sú však veľmi citlivé a značne individuálne a nemožno tak samozrejme vždy postupovať. Je to skôr rarita.

* Ak sa rozhodnete niekomu odpustiť, nemali by ste to brať ako príležitosť pre vyznanie aj svojich hriechov, o ktorých náprotivok nemal zatiaľ ani tušenie. Vaša úloha by sa mohli ľahko obrátiť, lenže vám už by treba nemuselo byť odpustené.

Na odpustenie vhodne zareagujte

Ak odpustenie patrične vhodne neprijmete, môžete ešte celú situáciu obrátiť. Z pôvodne očakávanej úľavy tak vznikne veľké sklamanie a hnev.

* Ak vám bolo odpustené, vďačne poďakujte, nahoďte úsmev, prijmite podanú ruku, objatie, bozk, proste čokoľvek, čo vám druhá strana ponúka. Sami od seba však nič podobného nepodnikajte.

* Je prirodzené, že po odpustenie vás prepadne obrovská úľava, ale nezačnite sa v incidente "šťourat", priznávať sa ešte k iným veciam, líčiť podrobnosti atď

* Nepřiřazujte k existujúcemu prehrešku akékoľvek ďalšie. Umenie odpúšťať nie je bezodná studnica a tento krát už ste ju vyčerpali.

* Odpustenie neznehodnocujte. Druhú stranu určite rozpáli, keď nad všetkým mávne rukou so slovami: "veď ja som predsa vedel, že mi odpustíš", alebo: "ostatne, ty taky nemáš nad hlavou svätožiara."

Odpustenia v partnerskom vzťahu

Partnerovi by ste mali maličkosti odpustit ihneď, ušetríte sa tak od zbytočného pocitu zloby. Prečo si kvôli drobnostiam zaťažovať hlavu? Keď je váš náprotivok v niektorých veciach skrátka nenapraviteľný, radšej ho na to dopredu upozornite. Predídete tak vztekání a následnému odpúšťania.

Pokiaľ sa jedná o niečo naozaj vážneho, odporúča sa odpustit raz alebo najviac dvakrát, viackrát však nie! Hovoríme napríklad o nevere, agresiu apod Vždy musíte zhodnotiť závažnosť veci a podľa toho sa zachovať. Ak nie je iné východisko, ako rozchod alebo rozvod, urobte to.

Niekedy treba aj odpustiť chcete, ale akosi to nejde. Nechajte si na všetko dostatok času, aby ste sa mohli so záležitosťou vyrovnať a nájsť najvhodnejšie riešenie.

Odpúšťania rodičom

Pokiaľ sa jedná o maličkosti, potom sa o odpúšťaní vôbec nebaví, malo by to byť samozrejmosťou. Každému z nás dokážu rodičia občas "prevetrať nervy", ale aj oni vám určite už viackrát odpustili.

Potomkovia sa niekedy nemôžu vyrovnať s istým bremenách z detstva alebo dospievania. Môže ísť trebárs o závislosť rodičov, neveru, rozvod ai Avšak aj v takej ťažkej situácii sa odporúča odpustiť. Všetkým sa vám uľaví a navyše-treba sa v podobnej situácii ocitnete raz aj vy. Nikdy nehovorte nikdy.

Odpúšťania dospelým deťom

Tu by sme mali rozlišovať, či vôbec máme čo odpúšťať, alebo či je to len súkromná vec dospelého dieťaťa. Tak napríklad to, že si dcéra vybrala proti vašej vôli iného manžela, nie je vec k odpúšťania. Nad podobnými situáciami by sa rodičia mali zamyslieť.

Odpúšťania naozajstným priateľom

Priateľom by ste mali odpustiť takmer všetko, ak sú to vaši skutoční priatelia. Ak je vaša kamarátka v niektorých veciach jednoducho nenapraviteľná (napr. permanentne chodí neskoro), počítajte s tým a vyjdite si aj neskôr. Je to lepšie, než sa stále vztekat a odpúšťať. Ale keď sa jedná o vážny prípad (napr. kamarátka vám zviedla muža, o ktorého ste stála), bude pre vás najlepšie, keď odpustíte, ale zamyslíte sa nad tým, či je aj naďalej vašou priateľkou.

Odpúšťania nepriateľom

Nepriateľom sa odpúšťa vždy najhoršie. V tomto prípade by ste si mali pamätať, že neodpouštíte kvôli nim, ale výhradne kvôli sebe. Vďaka odpustenie sa vám bude lepšie žiť a zbavíte sa zloby. Nepriateľom sa však aj naďalej vyhýbajte.

Myšlienky na pomstu?

Mnohých ľudí skôr ako odpustenie, napadá myšlienka odplaty. Hovorí sa, že pomsta je sladká, ale nemusí to tak vždy byť. Človek sa síce cíti nahnevaný, ale ak nechá vec uležať, získa na vec iný pohľad a od pôvodne plánovanej pomsty upustia. Kto koná v zápale impulzu, často toho neskôr ľutuje. Odpustenie na vás vrhne svetlo veľkorysosti a vyspelosti, zatiaľ čo pomsta tieň nezrelosti a přízemnosti.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: