Tajomstvo myslenia - druhy, poruchy

Už od narodenia je novorodenec schopné myslieť. Vypozoruje, že keď zapláče, mamička hneď príde. Postupne s vekom sme často postavení pred rozhodnutiami, ktoré vyžadujú naše dôkladné premyslenie celej situácie.Ako je to však s poruchami a fóbiami myslenia?


Čo predstavuje myslenie

Je najvyššou úrovňou poznávacích procesov. Vnímaním získavame informácie, ale tie však nie sú neúplné, obsahujú určité nedostatky, ktoré sú nami postupne dopĺňané a korigované. Výsledkom myslenia je potom relatívne stabilný model určitého úseku skutočnosti, ktorý vystihuje podstatné vlastnosti danej skupiny objektov.

Myslením dospievame k poznávacím usporiadanosť. Myslenia môžeme vymedziť ako poznávacie manipuláciu s predstavami, symbolmi, slovami, propozíciami, pojmy ai Vždy smerujeme k riešeniu určitého problému, keď spracovávame jednotlivé informácie.

Ako chápeme svet okolo seba

Vnútorné i vonkajšie svet, ktorý nás obklopuje, chápeme ako určitú štruktúru, ktorá je zložená z jednotlivých častí. Snažíme sa tieto časti spoznať, odhaliť vzťahy medzi jednotlivými prvkami a stanoviť, jako sú všetky prvky usporiadané do výsledného celku. Videnie jednotlivých častí potom môže byť determinované predstavou celku.

Ak sú vyhľadané súvislosti medzi jednotlivými pojmami, dospievame k súdom, ak sdružíme súdy do zložitejších vzťahov, vznikne tzv úsudok.

Priebeh nášho myslenia

Vzhľadom na priebeh myslenie, na to, akým spôsobom s jednotlivými prvkami reality v priebehu myšlienkových procesov nakladáme, môžeme myšlienkový proces klasifikovať na tzv čiastkové myšlienkové operácie. Jedná sa o základné psychické transformácie: predstáv, symbolov, slov, propozícií, pojmov, kedy je smerované na riešenie jednotlivých problémov.

Myšlienkové operácie

*

Analýza - je myšlienkovým rozčlenením objektu na jednotlivé časti.
*

Syntéza - predstavuje myšlienkové zjednotenie jednotlivých častí v jeden celok.
*

Zovšeobecňovanie - predstavuje hľadanie spoločných vlastností, určovanie spoločných zákonitostí týkajúcich sa objektov spoločnej triedy.
*

Abstrakcie - nachádzanie a následné koncentrovaní podstatných vlastností predmetov, javov.
*

Konkretizácia - je opačnú operácií ako zovšeobecňovanie i abstrakcie, jedná sa o aplikáciu všeobecných záverov na konkrétne objekty.
*

Komparace - predstavuje porovnávacej proces.
*

Indukcia - je od konkrétneho k všeobecnému.
*

Dedukcie - je naopak od všeobecného ku konkrétnemu.

Priebeh myšlienkových operácií

* Algoritmus - je predpisom, podľa ktorého v poznávacích procesoch postupujeme.
* Heuristický postup - pozostáva sa z nášho plánovania dopredu a zplánování naspäť. Premýšľame, do akých konečných stavov môžeme východiskový stav previesť, a opačne. Snažíme sa o vystihnutie podoby postupe od konečného stavu k počiatočnému.

Druhy nášho myslenia

* Reprodukčné a produktívne myslenie - reproduktívne myslenie je založené na aplikácii našich známych vedomostí na nové úlohy a na využitie známych metód v nových podmienkach, v prípade produktívneho myslenia nachádzame informácie úplne pre nás neznáme.
* Tvorivé a netvůrčí myslenia - jedná sa o ďalšiu klasifikáciu produktívneho myslenia, kedy kreatívnom myslením smerujeme k celkom novým myšlienkovým zámerom, netvůrčím myslením dospievame k zdanlivo novým skutočnostiam, ktoré však už boli v minulosti odhalené.
* Konvergentné a divergentné myslenie - ďalšie klasifikácia produktívneho myslenia: u konvergencie myslenie je smerované k jedinému výsledku, sledovanie jedného výsledku je určené charakterom úlohy, u divergentního myslenie sa smeruje k viac výsledkom, v Protichodné úlohách sa uplatňuje tvorivé myslenie riešiteľa.
* Poznávacia myslenie - zbierame a zbierame nové informácie.
* Produktívne myslenie - tvoríme nové informácie.
* Hodnotenie myslenie - posudzujeme správnosť a využiteľnosť získaných nových informácií.

Poruchy myslenia

Poruchy myslenia delíme na poruchy kvantitatívne, keď máme narušené naše zvyčajné tempo myslenie, a poruchy kvalitatívne, kedy sa u nás objavuje nekvalitné obsah, ku ktorému smeruje naša myšlienková produkcie.

Kvantitatívne poruchy myslenia

* Hypsychismus - môže sa u nás prejavovať exponenciálnym, zrýchleným myslením, kedy sa naše myslenie stupňuje až v úplný myšlienkový trysk. Hovoríme veľa a veľmi rýchlo. V extrémnych prípadoch je tempo našich myšlienkových procesov tak vyhranené, že už nie sme schopní slovne vyjadriť to, čo nás napadá, tj myslíme rýchlejšie, než sme schopní povedať slovami. Naša slovná produkcia potom preskakuje z nesúvisle a nelogicky jedného témy na tému.
* Bradypsychismus - sa u nás naopak prejaví spomaleným myslením, kedy dochádza k útlmu nášho myšlienkového tempa, čo sa potom odráža sa v reči. Nedáme sa sami od seba do rozprávania, odpovedáme až v dlhých pauzách. Reč i myslenie nám robí zjavné problémy. Je pre nás veľmi ťažké myslieť io bežných veciach, ľahko môžeme podľahnúť únave. Tento myšlienkový útlm môže vyústiť vo svoju extrémnu formu, kedy sa objaví tzv mutismus, prestávame sa svojim blízkym okolím úplne komunikovať. Bradypsychismus je typický napríklad pre stavy depresie v rámci porúch nálady.

Kvalitatívne poruchy myslenia

* Symbolické myslenie - znamená až príliš početné používanie symbolických prímerie v našich jednotlivých myšlienkových prejavoch. Často aj samotný jedinec nechápe zmysel symbolov a metafor, ktoré sám užíva, alebo ktoré užíva druhý komunikujúce.
* Nekoherentný myslenia - jedná sa o roztrieštené čiže nesúvislé myslenie. Myslenie postráda určitú logickú súvislosť. Reč odrážajúce túto poruchu je potom tvorená prúdom slov alebo viet, ktoré nie sú spolu zviazané žiadnym logickým putom.
* Skrutkované myslenie - myšlienkový tok je bezobsažne, formálne charakteristiky hovoru sú síce zachované, ale náš hovor nesmeruje k žiadnym reálnym myšlienkovým záverom, len blúdiť dookola. Jedná sa o plané filozofovanie.
* Zabíhavé myslenie - síce znamená, že naše myslenie postupuje k cieľu, ale s početnými okľukami a odbočkami k vedľajším témam, ktorá nemusí ani byť témami s daným zmyslom súvisiacimi. Príčinou zabíhavého myslenia nemusí byť ani vážne duševné ochorenie, môže byť tiež spôsobené nedostatkom intelektových schopností, keď nedokážeme rozlíšiť podstatné veci od nepodstatných.
* Myšlienkový zaraz - pri tejto poruche myslenia sa naša myšlienková produkcie bez zjavnej príčiny úplne zastaví, k myšlenkovému zarazí môže dôjsť dokonca aj uprostred vyřčeného slová, tj nedořekneme ho. Niekedy sa nám podarí s odstupom času v preberaní danej témy pokračovať, inokedy bohužiaľ nie.
* Ulpívavé myslenia - jedná sa o opakovaný návrat k jednej, pre nás zrejme základné myšlienke, slovu, či celej vete.
* Vtieravé myslenie - niekedy sa táto porucha myslenia nazývaná aj ako myslenie obsedantní alebo nutkavé. Vtieravé myšlienky sa nám vnucujú do mysle proti našej vôli. Potlačíte Ak je, stane sa tak len na okamih, ich potlačenie je sprevádzané vznikom úzkostlivého zážitku, po chvíli sa však vtieravé myšlienky opäť vynorí.
* Bludné myslenie - jedná sa o nesprávne presvedčenie, ktoré vzniklo na chorobné psychotické podkladu. Mylné presvedčenie nie je bludom, taká presvedčenie bežne vznikajú a nie sú znakom psychickej poruchy. Dôležité však je, aby dané mylné presvedčenie vzniklo na chorobné podkladu, aby jeho podkladom bola porucha s psychotickými prejavmi. Bludný nálada předcházívá samotnému vzniku bludu, kedy sa domnievame, že dochádza k určitým zmenám v našom okolí, a tieto zmeny však nedokážeme identifikovať.
* Bludné presvedčenie - môže byť vynásobenej sprievodnými halucináciami, ktoré náš existujúci blud ešte podporujú. Jednotlivé bludy môžu byť jednoduché, keď je ihneď zrejmé, že ide o mylné a veľmi bizarné presvedčenia.
* Artistické myslenie - pre toto myslenie je typické, že jeho priebeh je určovaný našej vlastnou fantáziou. Dochádza v ňom k zreteľnému odklonu od skutočnej reality. Ak nedokážeme prerušiť podľa potreby situácie, v ktorej sa nachádzame, alebo prestaneme rozoznávať artistické predstavy od skutočnosti, jedná sa už o chorobu.
* Makromanické bludy - sú sprevádzané tzv manickú alebo hypomanickou náladou. Makromanické bludy sú ďalej delené: extrapotenční - keď sme presvedčení o svojich mimoriadnych schopnostiach, tieto schopnosti považujeme často za nadľudskej a megalomanické - môžu byť ešte detailnejšie členia podľa svojho zamerania na tvorivú, reformátorskej, originálne, erotomanické.
* Mikromanické bludy - sú sprevádzané depresívne aj úzkostnou náladou a majú opačný charakter ako bludy makromanické. Podceňujeme sami seba. Mikromanické bludy ďalej delíme na: autoakuzační - v prípade týchto bludov si pripisujeme vinu za negatívny priebeh určitých udalostí, ktoré sme však v skutočnosti nespôsobili; insuficienční - sú typické naším presvedčením o vlastnej neschopnosti, kedy však toto presvedčenie je mnohokrát v príkrom rozpore s našimi dosiahnutými životnými úspechy; ruinační - bludy sa vyznačujú presvedčením, že nie sme schopní zabezpečiť vlastné rodinu alebo vlastnú existenciu; negační - keď popierame zjavné skutočnosti týkajúce sa našej osoby alebo aj nášho okolia. Toto popretie je opäť nevývratné; hypochondrické - sú typické naším nevývratným presvedčením o existencii určitej choroby, ktorá nás sužuje. Tento blud je sprevádzaný masívnymi stavy depresie a prežitky úzkosti.
* Vzťahovačný čiže paranoidné bludy - sú typické našim presvedčením, že všetko čo sa okolo nás deje, sa deje s cieľom nám určitým spôsobom uškodiť. Prechod k bludnému presvedčenie môže byť pozvoľný, nenápadný, zvlášť, keď obsah bludu má istý racionálny podklad. Paranoidné bludy možno ďalej členiť na: perzekučná - jedná sa o presvedčenie, že sme niekým prenasledovaní, stali sme sa obeťou sprisahania našich prenasledovateľov, ktorí nás pozorujú a odposlouchávají nám telefóny, sledujú maily apod; žiarlivecká - sú typické presvedčením o nevere nášho partnera, danej presvedčenie je samotná skutočnosť početnými veľmi bizardním alebo presvedčivými dôkazmi, keď osoba, ktorá nám má byť neverná, je nami sledovaná, vypočúvali ai; kverulační - sú typické presvedčením o organizovanom sprisahanie voči nám zo strany napriklad orgánov samosprávy, súdnych orgánov a podobne.

Čo sú fóbie

Ku kvalitatívnym poruchám myslenia sú niekedy priraďované aj fóbie, inokedy sú naopak priraďované v rámci porúch emócií. Fóbia v sebe obsahujú znaky poruchy myslenia i poruchy emócií. Obsahom fóbie je strach z presne špecifikovaného objektu, či situácia. Daný strach je sprevádzaný emočná nepohodou, cítime sa príslušnou situáciou ohrození, nie je uspokojená naša potreba bezpečia, a snažíme sa z podobných situácií uniknúť, eliminovať je, vyhnúť sa im.

Príklad druhov fóbií

* Androfobie - strach žien z mužov
* Agorafobie - strach z otvorených priestorov
* Aichmofobie - strach z ostrých predmetov
* Akrofobie - strach z výšky
* Demofobie - strach z davu ľudí
* Dysmorfobie - strach, že má znetvorený tvár
* Ereutofobie - strach, že chorý v nejakej situácii začervená
* Ergofobie - strach z rokovania, konania
* Fobofobie - strach z vlastného strachu
* Fotofóbia - strach zo svetla
* Gynofobie - strach mužov zo žien
* Hematofobie - strach z krvi
* Hodofobie - strach z cestovania
* Hydrofóbia - strach z kúpania
* Hypsofobie - strach z výšok
* Klaustrofóbie - strach z uzavretého priestoru
* Lalofobie - strach z hovorenia
* Logofobie - strach z vlastného prejavu
* Mysofobie - strach zo znečistenia dotykom
* Nozofobie - strach z chorôb
* Tanatofobie - strach zo smrti
* Venustrafobie - strach z krásnych žien
* Xenofóbia - strach z cudzincov
* Zoofobie - strach zo zvierat


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: