Osobnosť jedinca v spoločnosti

Pri vymedzovaní pojmu osobnosť je možné sa stretnúť s rôznym spôsobom jeho vysvetlenie. Pod pojmom je možné si predstaviť napríklad silného alebo tvorivého jedinca, ktorý sa určitým spôsobom preslávil, je elitou vo svojom odbore.


Každý jedinec sa od druhého odlišuje, a to svojím sociálnym statusom a prostredím, ktorý na neho pôsobí.

Osobnosť z pohľadu psychológie

Psychológie, ktorá skúma ľudské správanie, duševné procesy a telesné prežívanie, študuje osobnosť zo širšieho uhla a spojitého celku. Každý jedinec predstavuje inú osobnosť. Vlastnosti osobnosti sa formujú v priebehu jeho života, vplyvom neustáleho vzájomného pôsobenia vonkajšieho prostredia a samotného jedinca, jeho vnútorného prostredia. Počas života sa každý učí a zbiera poznatky z novej, pre neho doteraz neznáme, či iné životné situácie.

Dospelý jedinec

Dospelý je schopný identifikovať a uspokojovať svoje sociálne potreby, u mentálnej zrelosti je schopný prijímať zodpovednosti za výkon sociálnych, pracovných a rodičovských rolí, u citové je emočne nezávislý na svojom okolí, koná primerane k nastoleným situáciám. Právny poriadok v Českej republike definuje dospelú osobu ako jedinca, ktorý odpracoval 18. rok svojho veku.

Dospelý pre nás môže byť jedinec, ktorý absolvoval minimálne základné vzdelanie a súčasne je zrelý po stránke sociologické, mentálne, citové, somatické a ekonomické. Pre väčšinu jedincov predstavuje dospelosť obdobie životné stabilizácie a životného realizmu. Je predpokladom, že dospelý jedinec má svoje stabilné záujmy, ktoré ho uspokojujú, má svoje určité denné stereotypy, uzavrel či pomýšľa na uzavretie manželstva, vybudovanie rodiny ai V dospelom veku sa jedinec snaží vybudovať kariéru, založiť rodinu a spokojne žiť.

Vnútorné a vonkajšie činitele charakterizujúce osobnosť

Osobnosť je možné charakterizovať aj ako výsledok celoživotného vzdelávania, tj vplyv skúseností získaných v rámci istých životných podmienok. Jedinec sa tak od druhého odlišuje svojím myslením, správaním, vzhľadom, charizmou, pôsobením na druhého ai

Výsledná podoba každého dospelého je určovaná pôsobením vnútorných a vonkajších faktorov. Vnútorný činiteľ predstavuje dedičnú, génovú, vrodenú a konštitučnú výbavu. Vonkajší faktor pôsobí na rôzneho jedinca odlišnú mierou, jedná sa o vplyvy fyzickej (prírodné) a psychické (kultúrne). U činnosti, ktorá je vykonávaná pravidelne a nie je u nej zaznamenávaná zmena, sa hovorí o statike osobnosti. Ovšem tým, že sa v priebehu života jedinec zoznamuje s novými ľuďmi a adaptuje na nové alebo meniace sa sociálne prostredie, jeho motívy, potreby, správanie, emócie a postoje sa menia v závislosti interakcie s jeho vnútorným i vonkajším prostredím. Pri tejto činnosti sa hovorí o dynamike osobnosti.

Odlišnosti u každej osobnosti

Dospelý jedinec sa odlišuje od druhého svojim sociálnym statusom, ktorý je tvorený hodnotovými smermi, prostriedky na dosahovanie cieľov, tj normami a postojmi. Osobný postoj jedinca má významný vplyv na to, ako tento jedinec pôsobí vo vnútri spoločnosti. Jeho postoj sa odráža v kladnom i zápornom správania. Každý z postojov je ovplyvnený aj prostredím, v ktorom sa jedinec pohybuje. Akýkoľvek pozícia je výsledkom spoločného vplyvu rôznych faktorov.

Postoj jedinca môže mať emočnú prvok, ktorý odráža jeho pocity, poznávacie súčasť, ktorá je založená na presvedčení, názoroch i vedomostiach jedinca a aspekt správania, ktorý bude založený na vzorci správanie konkrétnej osoby. Emócie čiže cit súvisí s uspokojením biologických potrieb, sú podmienené spoločensky, esteticky, intelektuálne. Podľa spôsobu priebehu môže byť cit členený na náladu, afekt, vášeň. Cit nepôsobí len na samotnú osobnosť, ale aj na druhej.

Formovanie pozície je čiastočne odrazom formovanie osobnosti. Pozícia je formovaný, keď na seba vzájomne reaguje vonkajšia udalosť a osobnosť, tj sociálny status konkrétneho jedinca. Ak má jedinec voči niečomu alebo niekomu pozícia, zaujíma tým voči určitému objektu hodnotiace stanovisko.

Práva a povinnosti jednotlivca v spoločnosti

Jedincův sociálny status dopĺňa jeho pozície a role. Každý zaujíma určitú pozíciu v rámci spoločenskej o okruhu, v ktorom sa pohybuje. Konkrétne pozície sa odvíja od súhrnu práv a povinností, ktoré sa od jedinca očakávajú.

Jednotlivé úlohy vyjadruje, ako sa jedinec chová na určitej spoločenskej pozícii, či je od neho toto správanie očakávalo. Úloha je súhrnom danej spoločnosti. Sociálne úlohy jedinca je viazaná na jeho sociálny status. Od držiteľa určitého sociálneho statusu sa očakáva také správanie, ktoré danému statusu zodpovedá. V rôznom prostredí ako je práca, rodina, priatelia, jedinec zaujíma špecifickú úlohu, vždy takú, aká je od neho očakáva. Úloha je na jednej strane do určitej miery objektivizovanou normou, ktorá je spájaná s konkrétnou pozíciou, na strane druhej má však značný subjektívny obsah. Subjektívny charakter úloha je daný nielen faktom, že ide o subjektívne predstavy a očakávania, ale aj tým, že zvládnutie úloha býva individuálne odlišné. Môže však nastať aj nezlučiteľnosť role či rolí, kedy jedinec neuskutočňuje určitú úlohu podľa stanovených pravidiel a noriem konkrétnej spoločnosti.

Pozícia jedinca v spoločnosti

Jedinec zaujíma pozíciu v rámci spoločenského okruhu. Status jednotlivca je jeho kvalita, ktorá sa týka výlučne jeho pozície, ktoré zaujíma v danej sociálnej štruktúre. Pozícia vyjadruje jedincove postavenie v danom pracovnom tíme a odvíja sa od súhrnu práv a povinností, ktoré mu firma, v ktorej pracuje, stanovila. Štruktúra pozície v pracovnom tíme vyplýva hlavne z obsahu a charakteru práce, používané technológie a organizácie.

Pôsobenie jedinca v spoločnosti

Každý jedinec je jedinečnou osobnosťou, a ak chce žiť v spoločnosti ľudí, ktorá udáva tzv rytmus života, musí na ňu reflektovať a do konkrétnej miery sa jej aj prispôsobiť. Človek totiž nežije izolovane, ale vo vzájomných vzťahoch s ostatnými. Jeho správanie a zamýšľané motívy majú vplyv nielen na neho samotného, ale aj na ostatných, ktorí sú okolo neho. Zažíva Ak úspech, predpokladá sa, že prejavuje túžbu sa o neho podeliť so svojimi najbližšími. Postihne Ak ho neúspech, snažia sa ostatní týmto nezaťažovať, alebo naopak cíti potrebu sa zveriť. Ak chce jedinec žiť spokojne av súlade so spoločnosťou, v ktorej sa pohybuje, je teda nutné, aby jej načúval a rešpektoval. Každý z jedincov je bytostí obdarenú rozumom, schopnosťou hovoriť a cítiť. Záleží aj na ňom samotnom, jeho vnútorných pohnútkach a sile, do akej miery bude schopný čeliť vnútorným aj vonkajším prekážkam, s ktorými sa môže stretnúť pri svojom ďalšom rozvoji a vzdelávaní.

Osobnosť muža a ženy

Osobnosť muža a ženy vykazuje odlišnosti. Muž môže byť napríklad úspešnejší v priestorovej predstavivosti, lepšia vo fyzickej práci. Toto je dané pravdepodobne jeho sociálnej rolí v spoločnosti. Predtým bol muž lovcom, teraz je inžinierom, stavbárov ai Zatiaľ čo žena môže disponovať lepšie slovnou zásobou, ľahšie sa učia cudzie jazyky, je viac zameraná na humanitné predmety, je viac empatická ai


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: