Morálka jedinca v spoločnosti

Čo značí slovo morálka? Môžeme sa správať morálne, bez toho aby sme vedeli, že to, čo robíme, je skutočne podľa morálnych pravidiel? Kto tieto pravidlá určuje? Prečo sa nimi máme riadiť a vlastne aj podriadiť?


Pozná sám seba ten, kto tvorí tieto pravidlá morálneho správania? Je jeho správania pre nás to vzorové? Určite nikto nepozná do detailov sám seba. Nerozumie kolikráte činom, ktoré sám koná. Niekedy mu velí srdce, niekedy rozum. Každý sa iste už pozastavil nad otázkou, prečo robí to, čo robí.

Ako vnímame morálku

Intuitívne cítime, čo je dobré a čo zlé, čo môžeme urobiť, čo nie. Máme zákony, predpisy, pravidlá, ale to, ako sa budeme správať doma, medzi kamarátmi, medzi kolegami, na rôznych stretnutiach, je z veľkej časti na nás. Niekto potrebuje jasné, vytýčená pravidlá (zákony, firemné predpisy, pravidlá spoločenského správania ai), niekoho stačí len nasmerovať, niekto pravidlá zámerne porušuje, nectí. Záleží na každom z nás.

Sme "časťou" jedného veľkého súkolia, každý z nás má svoje miesto, a ak všetky "časti" v danom súkolia spolu spolupracujú, už nie sme obyčajnú "jednotkou", sme jeden celok, ktorý však, aby bol silný, potrebuje súdržnosť všetkých. A práve pravidlá pomáhajú udržať silu a integritu skupiny. Dalo by sa tiež povedať, že za nemorálne by sme mohli označiť čokoľvek, čo nemožno povedať verejne.

Kde sa vzala morálka

Každý z nás žije svoj vlastný život, každý z nás je jedinečná bytosť. Vieme, že bytostí sa nerodíme, bytostí sa stávame. Bytosť z nás robí nielen každodenný skúsenosť so "svetom" v ktorom žijeme, ale súčasne aj vplyv okolia na nás. Vplyv našich najbližších, rodiny, priateľov, spolupracovníkov, ale aj vplyv širšie skupiny ľudí tvoriace spoločnosť, ktorú my sami nemusíme ovplyvniť, ale táto skupina, hoci si to treba kolikráte neuvedomujeme, ovplyvňuje, riadi a nastoľuje pravidlá nášho žitia, udáva smer našich krokov v živote.

Záleží na nás, či sa tzv "podriadim" spoločnosti, či síce budeme žiť "svoj" život, ale v podstate pôjdeme po vychodených a danej ceste, alebo či sa nebudeme pozerať okolo seba "rovnakým pohľadom" ako ostatní a vydáme sa nevyšlapanou a kolikráte tŕnistou cestou. Voľbu za nás neurobí nikto. My sami sa musíme rozhodnúť, akou cestou sa budeme uberať.

Zachovanie morálky v spoločnosti

Je potrebné si uvedomiť, že akékoľvek vybočenie zo spoločnosti sa javí ako istý druh deviácie. Naopak, ak žijeme v súlade s pravidlami spoločnosti, adaptujeme sa na prostredie, v ktorom žijeme, sme pre spoločnosť konformným jedinci.

Mohlo by sa zdať, že koncentrácia konformný jedinec by mohlo mať blízko k slovu robot. Ide o to, ako sa na daný výklad pozrieme, ako sa k nej staviame. V podstate všetko sa dá vyložiť vždy inak, než by mohlo byť zamýšľalo. Spoločnosť, ak má vnútri fungovať a byť tak silná voči okoliu, potrebuje konformný bytosti, ktoré sa zžili s jej kultúrou, rešpektujú dané pravidlá.

Čo má spoločného morálka s pravidlami

Ponúka sa otázka čo má spoločného morálka s pravidlami? Pravidlá v spoločnosti sú v podstate nastolená práva, kto je za čo zodpovedný, kto sa komu za čo zodpovedá, kto je v podstate kto, kto má akú úlohu v spoločnosti, akú pozíciu zastáva v postupnosti hierarchie.

Aby bola zachovaná morálka skupiny, bolo potrebné nastoliť určité pravidlá, práva v spoločnosti. Pozrime sa na dané aj z druhej strany. Keby sme nedodržiavali dané pravidlá, porušovali je, bude zákonite uvoľnená morálka v spoločnosti. A ako som už uviedla, tým, že je každý z nás jedinečný, nedokázali by sme a nedokážeme žiť "len tak" bez niektorých nastolených mantinelov, hraníc. Samozrejme, niekto z nás nepotrebuje také "opraty" ako iný, ale je dôležité pre jednotnosť, pre silu celku mať pravidlá - mať práva a povinnosti. Snahou morálky a práva je usmerňovať správanie ľudí, nesmie sa zabúdať na to, že nechceme byť len nasmerovaný, ale chceme žiť a rozvíjať sa. Spoločnosť by nám v tomto mohla a mala pomôcť. Je potom na nás, či chceme žiť v spoločnosti ako konformný bytosti, alebo nerešpektovať pravidlá a správať sa tzv deviantné.

Čo pre nás morálka znamená

Tak, ako každý z nás je iný, tak aj morálka nie je len jedna. Nie je jediný vzor morálky, ktorý by platil pre všetky. Tým, aké je zoskupenie ľudí v spoločnosti, ako je nastolená morálka spoločnosti, tak sa odvíja príslušné pravidlá. Jedinec chová v harmónii s abstraktnými pravidlami ľudskej spravodlivosti vo forme prirodzených práv tzv spoločenského individualizmu a zásad nemeniteľnosti iné ľudské fyzickej integrity.

Vplyv spoločnosti na morálku jedinca

Ak chceme uvažovať nad rolí morálky v živote jedinca, musíme najskôr pochopiť, kam patrí ľudský život ako taký a čo všetko ho ovplyvňuje. Všetci žijeme v dobe, v spoločnosti, ktorá je ťažko pochopiteľná sama o sebe. Štruktúra každej spoločnosti je tvorená rôznymi odlišnosťami, s daným súvisia i estetické a etické hodnoty, ktoré nám sú kolikráte nenápadne vnucované.

Ľudská spoločnosť je súhrnom slobodných bytostí. Tam, kde morálne pravidlá obsiahnuté v hodnotových súdoch nie sú rešpektované, sa ľudia správajú tak, aby sa zdalo, že dodržiavané sú. Druhého začneme napr ľutovať, až keď si uvedomíme svoje vlastné slabosti. Na druhej strane, ak sme kritickí k druhým, v hĺbke duši je pokladáme za lepší ako sme my sami.

Vplyv morálky na nás

Či už by sa jednalo o jedinca konformného alebo deviantního k danej spoločnosti, možno si ho ťažko predstaviť zbaveného všetkého spoločenského života. Zoberme si napríklad Robinsona, ktorý bol síce sám na pustom ostrove, ale stále zostal v spojení s ľuďmi vďaka materiálnym statkom, ktoré sa mu podarilo zachrániť z vraku lode a bez ktorých by ťažko prežil. Morálna kontakt bol pre neho dôležitý, pretože by čoskoro stratil odvahu, keby proti novým ťažkostiam, ktorým čelil na ostrove, mohol použiť len svoju individuálnu silu, ktorej hranice poznal. Bol teda síce fyzicky mimo svoju spoločnosť, ale svojou mysľou a používaním týchto predmetov bol stále spojený so spoločnosťou, v ktorej žil.

Vieme, že nás obklopuje veľká škála farieb, že nie sú len protipólmi čiernej a bielej. Nemožno si teda myslieť, že sú medzi nami len konformný a deviantné jedinci. Môže byť konformný jedinec k danej spoločnosti, ktorý však vnútorne s určitými pravidlami nesúhlasí, ale navonok to nedáva najavo, je mu jasné, že by ho spoločnosť odsúdila, zavrhla. Vie, že by bol izolovanejšie medzi ľuďmi, ako keby žil úplne sám na ostrove ako Robinson, ktorého vedomie spoločnosti udržiavalo pri živote.

Ako sami vidíme morálku

Každý z nás má k dispozícii svoj život. Čokoľvek robíme počas dňa, kedykoľvek sa potrebujeme rozhodnúť, posunúť ďalej, volíme. Máme na výber, či dané rozhodnutie bude podľa pravidiel spoločnosti alebo nie. Morálka pre každého z nás môže predstavovať tzv vnútorné pravidlo k sebe samému, odrážajúci sa k spoločnosti, tzv vnútorný mravný kódex, naše presvedčenie.

Je dôležité, aby sme sami boli presvedčení o správnosti a sile toho, čo robíme, aby sme boli zodpovední za svoje činy a prijímali nielen pochvaly, ale aj dôsledky nášho konania. Všetko, čo robíme, nielen pre seba, ale aj pre spoločnosť, sa nám určitým spôsobom vráti.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: