Historické poňatie psychológie

Historicky sa vyvinula rôzne poňatie o psychológiu. Psychológia netvorí iba jediný zorganizovaný systém psychologických poznatkov. Na psychologické problémy môžeme pozerať z rôznych rovín. Spoznajte s nami topí psychológie.


Psychológia je tzv multiparadigmatickou, vícevýchodiskovou vedný disciplínou. Znamená to, že psychológia netvoria jediný zorganizovaný systém psychologických poznatkov.

Všeobecne povedané psychológia skúma psychické javy (psychické javy sú jednou z viacerých stránok činnosti organizmov a môžu byť z celku tejto činnosti len umelo vyabstrahovány. Vytvárajú potom určitú, relatívne samostatnú kategóriu fenoménov, sú úzko spojené s činnosťou organizmu vôbec, súčasne sú determinované vplyvmi vonkajšieho životného prostredia.

Historické poňatie psychológie - Psychológia ako veda o duši

V 3. storočia pr.n.l. napísal Aristoteles spis O duši, ktorý sa stal historickým východiskom psychológie. Tá bola potom cez dvetisíc rokov pestuje ako veda o dušu s akcentom na filozofických úvahách o duchovnosti a nesmrteľnosti duše. Duša potom bola chápaná ako osobitná substancia, ktorá je nositeľkou života, ku ktorému sa počítali i psychické javy. V polovici 19. storočia sa vplyvom rozvoja prírodných vied psychológia oddelila od filozofie a pojem duše bol ako nevedecký opustený. Ustala éra špekulatívne a nastala éra empirické (na vedeckom bádaní založené) psychológia. Pojem duša je uchovávaný predovšetkým v teológii. Človeku je vlastná jednak duchovný i nesmrteľná duša.

Psychológia ako veda o subjektívne skúsenosti

Podľa amerického psychológa EB Titchenera je všetko ľudské poznanie derivovaniu z ľudskej skúsenosti, nie je iného zdroja poznania. Rozlíšil dvojaký druh skúsenosti: skúsenosť závislú na osobe a skúsenosť nezávislú na inej osobe. Prvá je predmetom psychológie, druhá iných vied napríklad fyziky. Fyzika má čo robiť s hmotou, psychológia sa subjektívne skúsenosti, nazývanou tiež myseľ. Psychológia tak môže byť definovaná ako veda o mysli, ktorú možno chápať ako súhrn ľudskej skúsenosti, uvažované ako závislé na zakoušející osobe.

Wundt používal termínov vnútorné a vonkajšie skúsenosť (prvá vyjadruje to, čo sa deje v subjektu, druhá to, čo sa deje v jeho okolí), ale odmietal oddeľovanie oboch druhov skúsenosti, pretože napríklad aj také javy vnútornej skúsenosti, ako sú city, sú spojené s vonkajšími vecami. Výrazy vonkajšie a vnútorné skúsenosti nevyjadrujú rôzne predmety, ale rôzne aspekty. Wundt uvádza, že každá skúsenosť má dve dimenzie: obsah, ktorý je nám daný, a naše poňatie tohto obsahu. Prvé sa označuje ako objekt skúsenosti, druhé ako zakoušející subjekt. Z toho potom plynú dva smery v spracovaní skúsenosti: prírodoveda, ktorá sa zaoberá objekty skúsenosti, nezávisle na tom, ako je pojíma subjekt, a ďalej psychológie, ktorá skúma celý obsah skúsenosti v jeho vzťahoch k orgánu, tj bezprostredné skúsenosť.

F. Krejčí to formuluje takto: duševné sú deje, ktoré si uvedomujete bezprostredne. Hmotné, ktoré si uvedomujete prostredníctvom dejov duševných. Javy, ktoré si uvedomujete bezprostredne, môžete nazvať stavy vedomia. F. Krejčí tiež uvádza, že javy vedomia sú závislé od subjektu (ak prestane si subjekt uvedomovať bolesť alebo hnev, prestanú tieto javy existovať, ak už si však uvedomovať napr. strom, existuje tento ďalej nezávisle na vedomie subjektu). Tak môžeme proti sebe postaviť nitro ako súbor stavov vedomia a vonkajší svet ako súhrn javov hmotných: v tomto zmysle pozývame javy duševné vnútornými a javy hmotné vonkajšími.

Poňatie psychológie ako vedy o vedomie formuloval aj Th.Ziehen: psychickej je len to, čo je dané v našom vedomie, kedy psychickej a vedomej je sebe identické.

Psychológia ako veda o správaní

JB Watson vymedzil predmet psychológie ako štúdium správania, teda toho, čo človek robí a hovorí. Psychológia študuje mentálnej aktivity, ale každá mentálna aktivita je súčasne telesnou aktivitou. Psychickej či mentálnej aktivity vyjadrujú vzťah organizmu k jeho životnému prostrediu.

Psychológia ako veda o prežívaní a správaní

v poslednej dobe sa toto poňatie psychológie ustálilo. Podľa D. Kováča psychológia študuje psychickú reguláciu správania, tj správanie riadené prežívaním. Poňatie psychológie ako vedy o prežívaní a správaní nepredstavuje síce žiadúce spôsob vymedzenie jej predmetu, pretože sa obmedzuje len na procesuální aspekt psychiky, ale vyjadruje, aj keď trochu zjednodušene, podstatu psychológie v dvoch jej kľúčových aspektoch, a to, že fenomenálne vystupuje psychické ako ucelená jednota prežívania a správania, a za druhé, že v prežívaní sa realizuje fundamentálne regulačné funkcie psychiky nesená tým, že funguje ako daný systém tvorby aj užívania významov.

Psychologické disciplíny

Všeobecné psychologické disciplíny

* Všeobecná psychológia

Snaží sa o postihnutie všeobecných zákonitostí psychického diania a nájdenie základných východísk vedúcich k ich štúdiu. Skúma, čo je jednotlivým ľuďom spoločné, neberie ohľad na individuálne rozdiely. Hlavné kapitoly všeobecnej psychológie sa zaoberajú psychickými deji a psychickými stavmi.

* Vývojová psychológia

Predmetom jej záujmu je vývoj človeka, robí tak s ohľadom na vývoj všetkých jeho psychických procesov a štruktúr, bez ohľadu na to, či je vývoj determinovaný vnútornými alebo vonkajšími vplyvmi. Vývojová psychológia sa nezaoberá iba vývojom človeka od narodenia do dospelosti, ale vývojom ako celoživotnom procesom, v ktorom vystupujú ako zmeny evolučné, tak aj involuční, kedy sa ich pomer sa v priebehu života mení. V nespolední rade, schopnosť vývoja sa považuje za základnú charakteristiku človeka.

* Sociálna psychológia

Zaoberá sa aj vývojom jedinca, ale zameriava sa predovšetkým na sociálne determinanty tohto vývoja. Skúma dva základné okruhy problémov: ako sa človek utvára v sociálnom priestore vo spoločenskú bytosť a ako tu sám pôsobí. Prvý problém je otázkou socializácie človeka (vrastaniu jedinca do spoločnosti), druhý je otázkou jeho sociálneho správania.

* Psychológia osobnosti

Úlohou psychológie osobnosti je postihnutie ľudského prežívania a správania z pohľadu osobnostné štruktúry čo nejpřiměřeněji, má určiť podmienky jej fungovania a predvídať budúce priebeh.

* Experimentálna psychológia

Snaží sa získať nové psychologické poznatky pokusnú cestou.

Špeciálne psychologické disciplíny

* Neuropsychológie

Zaoberá sa vzájomným vzťahom medzi vlastnosťami centrálnej nervovej sústavy a ľudským prežívaním a správaním.

* Psychopatológia

Zaoberá sa klasifikáciou, príčinami a prejavy duševných ochorení a porúch.

* Patopsychologie

Stredom jej záujmu sú psychické sprievodné javy objavujúce sa v období akéhokoľvek životného nedostatku alebo choroby: telesnej, psychickej, sociálnej.

* Psychohygieny

Študuje postupy vedúce k udržaniu psychického zdravia.

Aplikované psychologické disciplíny

* Psychológia práce - sleduje jednotlivé zákonitosti pracovné aktivity, ako sú pracovné podmienky, pracovné výsledky, vzdelávanie pracovníkov, bezpečnosť pri práci ai
* Psychológia konania - zameriava sa predovšetkým na problematiku ľudského činiteľa pri uskutočňovaní riadiace činnosti, z hľadiska vedúci pracovníka a podriadeného pracovníka.
* Pedagogická psychológia - je využívaná pri poruchách učenia, správania, študijných i profesijných orientáciou ai
* Klinická psychológia - určujte typy a príčiny konkrétne poruchy u jedinca.
* Súdne psychológia - táto psychológia sa uplatňuje priamo v súdnej praxi, a to pri vypracovaní najrôznejších znaleckých posudkov, napríklad príčetnosti danej osoby pri trestnom čine.
* Psychoterapia - rieši najrôznejšie problémy jedinca: úzkosť, depresia ai
* Poradenská psychológia - využíva sa v oblasti výchovného, školského, predmanželského aj manželského poradenstva.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: