Dôležitosť vzdelávania v dospelom veku

Vzdelávanie sprevádza človeka od kolísky po celý jeho život. V živote jedinca skôr či neskôr nastáva etapa, kedy sa ocitne pred situáciou, že nevystačí so svojimi dosiahnutými vedomosťami, ktoré získal pri príprave k svojmu budúcemu povolaniu.


Novo získané a prehĺbenej poznatky a vedomosti, sú výsledkom jedincove vzdelávania, či už v akejkoľvek nadobudnutej forme. Dôvod, prečo je dospelý človek ovplyvňovaný, motivovaný, ale aj inšpirovaný k získaniu dodatočných poznatkov, je vďaka odlišnostiam u každej osobnosti rôzny.

Spoločnosť ľudí

Každý jedinec je jedinečnou osobnosťou, a ak chce žiť v spoločnosti ľudí, ktorá udáva tzv rytmus života, musí na ňu reflektovať a do konkrétnej miery sa jej aj prispôsobiť. Človek totiž nežije izolovane, ale vo vzájomných vzťahoch s ostatnými. Jeho správanie a zamýšľané motívy majú vplyv nielen na neho samotného, ale aj na ostatných, ktorí sú okolo neho. Zažíva Ak úspech, predpokladá sa, že prejavuje túžbu sa o neho podeliť so svojimi najbližšími. Postihne Ak ho neúspech, snažia sa ostatní týmto nezaťažovať, alebo naopak cíti potrebu sa zveriť. Ak chce jedinec žiť spokojne av súlade so spoločnosťou, v ktorej sa pohybuje, je teda nutné, aby jej načúval a rešpektoval. Každý z jedincov je bytostí obdarenú rozumom, schopnosťou hovoriť a cítiť. Záleží aj na ňom samotnom, jeho vnútorných pohnútkach a sile, do akej miery bude schopný čeliť vnútorným aj vonkajším prekážkam, s ktorými sa môže stretnúť pri svojom ďalšom rozvoji a vzdelávaní.

Kto a čo sa podieľa na ďalšom vzdelávaní dospelého jedinca

Na vzdelávanie dospelého sa v prvom rade podieľa jeho samotná motivácia. Vzdelávanie je však ešte ovplyvnené objektívnymi a subjektívnymi faktormi sprievodných javov. Objektívnym faktorom je spoločnosť, ktoré je dospelý jedinec súčasťou, subjektívnym faktorom je on sám. U spoločnosti tvorí dominantu jej hodnoty, normy a postoje jednotlivcov vnútri tejto spoločnosti. U dospelého jedinca je zameraná pozornosť na jeho sociálny status, ktorý ho bude ovplyvňovať pri ďalšom vzdelávaní.

Dôležitosť motivácia pre vzdelávanie v dospelom veku

Medzi zdroje motivácie dospelého jedinca patrí jeho potreby, hodnoty, záujmy, ideály, návyky kladné aj záporné. Motivácia môže jedinca podnecovať k určitému rokovania, alebo ho naopak brzdiť. Na prvý pohľad kladná motivácia nemusí jenom podporovať k činnosti a záporná motivácia iba k nečinnosti.

Motivácia k ďalšiemu vzdelávaniu je ovplyvnená motivačnými faktormi dospelého jedinca a sprievodnými javmi, ktoré sa môžu vyskytnúť počas jeho štúdia. Je možné očakávať, že v prípade nejakého nesúladu, ktorý môže nastať medzi motivačnými faktormi a sprievodnými javmi, rovnako ako v rámci vzťahu medzi objektívnymi a subjektívnymi faktormi sprievodných javov, nastanú odchýlky v motivácii dospelého k ďalšiemu vzdelávaniu.

Rozdielnosť motivácia u dospelých jedincov

Čo motivuje dospelých k ďalšiemu štúdiu, hoci už ukončili strednú školu, prípadne aj vysokú školu a majú zamestnanie? Neváži si snáď voľného času, ktorého majú po pracovnom dni tak málo, že sa namiesto rôznych koníčkov túži zahloubat nad knižkami? Čo ich k tomu vedie? Uvedomujú si snáď, že v dnešnej dobe neustáleho pokroku, je nutné sa celý život vzdelávať?

Plne pracovne vyťažený jedinec, ktorý sa rozhodne pre ďalšie vzdelávanie vo svojom dospelom veku, chce napríklad získať väčšiu sebaistotu vo svojej práci. Dospelý, ktorý sa usiluje o perspektíve svojho ďalšieho kariérneho postupu, zisťuje, že je potrebné vedieť ďalšie veci ako len tie, ktoré kedysi vyštudoval, a ktoré v práci teraz robí.

Odlišná motivácia bude u jedinca, ktorý dosiahne nižšieho stupňa vzdelania, a preto sa u neho viac predpokladá, že jeho hlavnou starosťou bude zabezpečenie materiálnych podmienok existencie. Ten, ktorý dosiahne vyššieho stupňa vzdelania, sa bude môcť viac zamerať na najvyšší stupeň priečky hierarchie potrieb, tj vlastnú sebarealizáciu.

Vymedzenie pojmu dospelý

Dospelý pre nás môže byť jedinec, ktorý absolvoval minimálne základné vzdelanie a súčasne je zrelý po stránke sociologické, mentálne, citové, somatické a ekonomické.

U sociologické zrelosti je dospelý schopný identifikovať a uspokojovať svoje sociálne potreby, u mentálnej zrelosti je schopný prijímať zodpovednosti za výkon sociálnych, pracovných a rodičovských rolí, u citové je emočne nezávislý na svojom okolí, koná primerane k nastoleným situáciám, u somatické zrelosti je schopný reprodukcie , u ekonomickej sebestačnosti sa dokáže o seba postarať po finančnej stránke.

Dospelý jedinec sa z hľadiska výchovy a vzdelávania líšia od mladšieho vrstovníka nielen vekom, úrovňou vzdelávania, druhom profesie, životnými skúsenosťami, postojmi ai, ale aj odlišnosťou motivácie k vzdelávaniu, potrebami k štúdiu i disponibilným časom. Dospelý jedinec, ktorý sa rozhodne pre ďalšie vzdelávanie, do neho vstupuje s individuálne poňatú motiváciou.

Dôležitosť vzdelania

Vzdelávanie všeobecne zlepšuje jedincove postavenie a konkurencieschopnosť na trhu práce. Zvyšuje jeho kvalifikáciu a zmenšuje riziko nezamestnanosti. Vďaka priebežnému vzdelávaniu sa dokáže lepšie a rýchlejšie zorientovať v neustále sa meniacom prostredí, v ktorom sa pohybuje, či už ide o oblasť informačných technológií, jazykové gramotnosti, tak aj orientácia v bežnom živote. Je dôležité vnímať vzdelávanie ako flexibilný systém reagujúci na meniace sa požiadavky spoločnosti. V závislosti na meniace sa štruktúru trhu práce, je kladený aj odlišné nároky na samotného jedinca. Dosiahnutá úroveň vzdelania ovplyvňuje spôsob jeho začlenenie do občianskeho, pracovného i osobného života. Jedna stránka veci je dosiahnuté vzdelanie. Druhá, nemenej dôležitá strana, je schopnosť preniesť nadobudnuté vedomosti, poznatky do každodenného života. Nemožno však žiť v ideálnom mienky, že všetky nové poznatky bude môcť aplikovať ihneď av nemenné podobe, do praktického života. Niektoré nové poznatky nemusí vôbec využiť v praktickom živote, ale o to viac ho môžu obohatiť a rozšíriť obzor jeho vedomostiam.

Rozširuje Ak si dospelý jedinec svoje vzdelanie, robí tak z nejakého dôvodu, určité jeho potreby. Definuje svoju situáciu, kde sa teraz nachádza a kam chce smerovať, aké výsledky očakáva pri skončení vzdelávacieho procesu.

Voľba dospelého k forme vzdelávania

Dospelý jedinec, ktorý sa rozhodne pre zvýšenie či prehĺbenie svojej kvalifikácie, do istej miery sám rozhoduje, akú formu a metódu vzdelávania si vyberie. Jedná sa o jeho voľbu, preto by ďalšie vzdelávanie malo spĺňať jeho vstupné očakávania, či už sa bude jednať o výber školy, študijný program, odbor, formu štúdia (prezenčná, kombinovanú, dištančné), tak aj otázku výšky finančných nákladov spojených so štúdiom.

Členenie ďalšieho vzdelávania

Ďalšie vzdelávanie je členené na:

* Občianske vzdelávanie je zamerané na formovanie vedomie práv, povinností v roliach občianskych politických, spoločenských, rodinných.
* Záujmové vzdelávanie je charakteristické dotvářením osobnosti, jej hodnotovej orientácie, umožnenie sebarealizácie vo voľnom čase.
* Profesijné vzdelávanie zahŕňa adaptačné vzdelávanie, periodické vzdelávacie akcie, kvalifikačné a rekvalifikačné vzdelávanie.

Celoživotné vzdelávanie zastrešuje počiatočnú aj ďalšie vzdelávanie. Osobnosť sa vzdeláva počas celého života. Celoživotné vzdelávanie je tzv prierezom vzdelávanie od počiatočného, až po záujmového, kedy jedinec neustále monitoruje a reflektuje na meniace sa spoločnosť, v ktorej sa pohybuje. Celoživotné vzdelávanie je tvorené formálnym, neformálnym a informálnym vzdelávaním.

* Formálne vzdelávanie je zabezpečené prostredníctvom vzdelávacieho systému, organizovanej školskými inštitúciami.
* Neformálne vzdelávanie prebieha mimo vzdelávací systém a je organizované rôznymi inštitúciami.
* Neformálne vzdelávanie chápanú ako celoživotný proces, nie je zabezpečené inštitúciami. Jedná sa o sebavzdelávanie formou štúdia odbornej literatúry, účasti na seminároch, vyhľadávanie informácií na webe, monitorovanie vzdelávacích programov ai

Typy vzdelávania

* Prezenčné štúdium je postavené na klasickom modeli vyučovania a je určené predovšetkým žiakom, študentom či poslucháčom, pre ktoré predstavuje vzdelávanie hlavnou činnosťou.
* Kombinované (diaľkové) štúdium je vhodné pre študenta, ktorý je časovo vyťažený, teda zamestnaného poslucháča. Ide predovšetkým o vytvorenú kombináciu klasického prezenčného štúdia (prednášok a seminárov) spojeného so samoštúdiom za pomocou možných interaktívnych učebných pomôcok a elektronickej komunikácie. Každá vzdelávacia inštitúcia (škola) situuje tieto prednášky väčšinou do dvojdňových sústredení, ktoré sa konajú zhruba raz do mesiaca, v jednom pracovnom a jednom víkendovom dni alebo len na víkendy. Osobný kontakt študenta, poslucháčov je s vyučujúcim, lektorom doplnený väčšinou kontaktom elektronickým.
* Dištančné štúdium je predovšetkým založené na Sebariadenie vzdelávanie a samoštúdium. Interakcie medzi lektorom a vzdělávaným väčšinou prebieha za pomocou médií, a to emailu, internetu, telefónu ai
* Večerné štúdium využívané študentmi pri zamestnaní, je charakteristické pre doplňovanie počiatočného vzdelávania na základných a stredných školách.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: