Čokoláda - účinky, zloženie aj ochutnávky

Sladkosti nám prinášajú príjemné pocity a povzbudenie. Niekto tvrdí, že čokoláda zvyšuje hladinu hormónu šťastia v krvi. Ďalšie tvrdia, že pojedanie čokolády sa považuje za určitý druh rozkoše. Ako to s čokoládou teda je?


História čokolády

Kakaovník bol od pradávna považovaný za dar bohov. Prvé zmienky o čokoláde sa objavili u Olmeca približne tisíc rokov pred Kristom. Legenda hovorí, že boh Quetzalcoatl učil Aztékmi, ako majú pripravovať nápoje chocoatl. Aztékom a Mayov je tiež prvý varenie čokolády prisudzovaná. Mayovia pridávali do drvených, na slnku sušených a pražených kakaových bôbov vanilku, Aztékovia horké mandle, korenie i med.

Čokoládový lektvar

z fermentovaných, pražených a drvených semien kakaovníka našľahaný s vodou bol horký a hustý. Mal silne povzbudzujúci účinok a prisudzovala sa mu schopnosť liečiť a rozpalovat vášne.

O tom, ako sa dostalo kakao do Európy

sa dodnes trochu špekuluje. Niekto tvrdí, že ho priviezol Krištof Kolumbus, ktorý vraj na svojich cestách v roku 1502 stretol mayskú kánoe naloženú nákladom kakaových bôbov. Iné pramene zasa tvrdia, že to bol Hernán Cortés, ktorý ju priviezol od Aztékov z Mexika.

Ten pravý šálka čokolády

Vo zmlsané Európe sa pieporná a dosiahol značný drahá čokoláda sprvu moc nechytal, kým ju ako horúci nápoj sladený trstinovým cukrom nezačali popíjať panstvo na kráľovských dvoroch.

Najskôr čokoládu ochutnali na španielskom kráľovskom dvore

postupne si nachádzala svoje miesto medzi noblesným nápojmi tiež vo Francúzsku, Taliansku, Nemecku a Anglicku. Galantní rokoko a šálku čokolády už patria nerozlučne k sebe. Až do začiatku 19. storočia sa totiž konzumovala len ako nápoj. Najčastejšie sa predávala ako instantná pastilky, ktoré sa polievala vodou. V prvej polovici 19. storočia vznikajú prvé továrne na čokoládu a začína sa vyrábať práškovej kakao. V roku 1847 končí primát čokolády ako nápoja - zmiešaním odlisovaného kakaového masla, kakaového prášku a cukru vzniká prvá tuhá čokoláda podobná súčasnej tabuľke.

Čokoláda, čokoládová fontána a fondue

Ste milovníci čokolády? Doprajte si úžasnú chuť čokolády v pohodlí domova alebo prekvapte svojich hostí na párty. Pán ing Křižany ponúka predaj čokoládových fontán, fondue, výrobníkov čokolády a samotný široký výber čokolád. Čokoládové fontány si môžete dokonca aj prenajať. Tu máte možnosť širokého výberu fontán, ako pre domáce použitie, tak aj gastronomický prevádzku. Navyše kúpené fontána v tomto e-shopu je zdarma doručená po celej SR. Prenájom je možný s obsluhou i bez obsluhy, záleží len na vás.

Doprajte sebe a svojim priateľom tento jedinečný zážitok, prekvapte je čokoládovou fontánou pretekajúca teplú voňajúce čokoládou. Využiť ju môžete na oslave narodenín, svadobnej hostine, firemnom večierku alebo pokojne posedenie s priateľmi. Fantázii sa medze nekladú, namáčajte do čokolády, na čo máte chuť.

Vodopád stekajúci čokolády Vám zabezpečí lahodný a príjemný pôžitok.

Tajomstvo výroby čokolády

Čokoláda sa vyrába z kakaových bôbov, ktoré sa po odtrhnutí upečú a fermentujú kvasením. Počas tohto procesu dôjde k zmene alkaloidov, ktoré čokoláde dodávajú intenzitu kyslosti. Doba kvasenia sa teda líši podľa toho, aké chute chce výrobca docieliť. Potom sa bôby sušia na slnku a až po prevoze do čokoládovne sa pražia, olúpať, zomelie a následne sa niekoľko dní starostlivo premiešavané. Tým vzniká kakaová hmota, ktorej množstvo musí byť uvedené na obale čokolády. Oblastné rozdiely v podnebí a zloženie pôdy u kakaových bôbov hrajú veľkú úlohu. Napríklad kakaové bôby z Madagaskaru chutia po červenom ovocí a pre bôby z Južnej Ameriky je typická chuť pripomínajúca pražené orechy.

Nie je čokoláda ako čokoláda

V kvalitnej čokoláde nesmú byť žiadne rastlinné tuky, vždy musí obsahovať kakaové maslo. Rastlinný tuk obsiahnutý v čokoláde ako náhradka sa dá ľahko spoznať pri jej konzumácii. Taká čokoláda sa vám obalí po celom jazyku av ústach, pretože má na rozdiel od kakaového masla, ktoré sa príjemne rozpúšťa na jazyku, inú teplotu topenia. Podiel kakaovej hmoty musí byť podľa zákona uvedený na obale sladkosti v percentách a laicky povedané, čím viac percent čokoláda obsahuje, tým je kvalitnejší. Ovšem čokoláda s väčším obsahom kakaovej hmoty ako 70 percent je pre väčšinu ľudí až príliš aromatická a horká.

Čokoláda ako sladký hriech, či zdravý pamlsok?

Čokoláda v nás vzbudzuje príjemné pocity. Niekomu môže prinášať upokojenie a až euforické šťastie. To je okrem okamžitého zvýšenia hladiny cukru v krvi spôsobené aj zvýšenou hladinou serotonínu a endorfínov v mozgu, známych aj ako hormóny šťastia, a preto má jej konzumácia povzbudzujúce efekt.

Pozitívne účinky látok obsiahnutých v kakaových bôboch

* Fenyletylamín - bežne prítomný v mozgu, ale začína sa uvoľňovať až v okamihoch citového vzrušenia a pomáha tlmiť úzkosť, paniku alebo stud a zlepšuje náladu. Práve preto je vraj vysvetlením, prečo majú ľudia vo chvíľach citového utrpenia alebo počas krízy v partnerskom vzťahu najväčšiu chuť na čokoládu, aj keď po nej za normálnych okolností netúži. V prírode nájdeme fenyletylamín napríklad v známej omamné hubke lysohlávce.
* Teobromín - stimulačné látka podobná kofeínu, ktorá zvyšuje bdelosť, podporuje sústredenosť, prispieva k pocitu dobrej nálady a uvoľňuje stres. Rozširuje vencovité tepny srdca a odvodňuje organizmus. Čím je čokoláda tmavšia, tým viac teobromínu obsahuje.
* Vápnik, draslík, fosfor, železo, horčík - minerály dôležité pre vývoj a obnovu ľudských buniek.
* Vláknina
* Vitamíny B1, B2, PP, E

Aké množstvo čokolády nám prospieva

Aj keď je teda čokoláda nášmu telu aj duši prospešná, nič sa nemá preháňať. Obsahuje veľa cukru a tuku. Ideálne je vziať si sem tam občas kúsok horkej čokolády na chuť alebo si ju dopriať raz za týždeň. Ak by ste chceli jesť čokoládu každý deň, jej "rozumná" dávka by nemala prekročiť množstvo štyroch kúskov alebo jednej polievkové lyžice.

Čo možno neviete o čokoláde

*
Slávny zvodca Casanova miešal čokoládu so šampanským.

Aztécký vladár Moctezuma I.

Pil denne až päťdesiat šálok koreneného kakaa, najmä pred návštevou miestnych nevestincov.

Cirkev čokoládu naopak zakazovala

pre jej afrodiziakálne účinky.

Meno pre belgické pralinky

Známym belgickým pralinkám dal meno francúzsky maršal gróf du Plessis-Praslin, skutočným vynálezcom bol ale jeho kuchár Lassagne.

Národný pokrm v Mexiku

je kurča v čokoládovej omáčke.

Chuť, vôňa a cena čokolády

závisí na špeciálnych receptúrach strážených výrobcami a na obsahu kakaových súčastí v čokoládovej hmote.

Čokoláda a kofeín

Stogramová tabuľka čokolády obsahuje väčšie množstvo kofeínu ako hrnček instantnej kávy. Malé deti môžu po večernom maškrtenie horšie zaspávať.

Normy Európskej únie

povoľujú v čokoláde okrem kakaového masla maximálne päť percent rastlinných tukov. Bežné konzumné čokolády obsahujú aj chemické príchute, konzervačné látky, emulgátory a farbivá.

Čokoláda môže byť alergén

rovnako ako stovky ďalších potravín rastlinného pôvodu. Nebolo preukázané, že zhoršuje akné, napriek tomu sa postihnutým odporúča obmedziť jej konzumáciu.
Čokoláda je nebezpečná pre vášho psa!
Pes sa môže väčším množstvom čokolády otráviť, pretože jeho tráviaca sústava si nedokáže poradiť s obsahom teobromínu a kofeínu. Smrteľne nebezpečná dávka môže byť dávka menšia ako 50 g horkej čokolády na kilogram hmotnosti psa.

* Príznaky: vracanie, nepokoj, rýchle dýchanie, slabosť, trasenie.
* Prvá pomoc: živočíšne uhlie a rýchly výplach žalúdka u veterinára.

Čokoláda - ako škodí zubom

Čokoláda škodí zubom menej ako cukríky, pretože na sklovine po nej neulpí toľko cukru.

Semená kakaovníka

slúžila v Strednej Amerike ako platidlo, v Kostarike ešte v 19. storočia.

Čokoláda - eufórie

Vďaka pocitom eufórie považuje dnešnú časť moderných psychológov čokoládu za istý typ drogy.


Endorfíny a čokoláda

Endorfíny, ktoré sa po jej požití v mozgu uvoľňujú, sú podobné opiátům, aj keď vznikajú priamo v ľudskom tele a to väčšinou po športovej záťaži alebo po adrenalínové zážitky.
Čokoholismus

Termín čokoholismus sa teda spolu s prehnanou mániou nakupovať a závislosťou na športu radí na predné priečky psychických problémov, ktoré prináša dnešnej uponáhľanej doba.

Abstinenčné syndrómy u čokoholismu

síce nie sú nijako tragické, ale psychickú i fyzickú závislosť si na čokoládu telo vytvára.

Podľa prieskumov sa medzi čokoholiky, ktorí zjedia až pol kilogramu čokolády denne, radí hlavne športovci, pracovníci v nočných smenách a osamelé ženy.

Degustácie čokolády

Rovnako ako ochutnávanie vína aj degustácie čokolády má svoje pravidlá, ktorými sa riadi ako ozajstní gurmáni i šéfkuchári, tak obchodníci objednávajúci tovar pre svoje obchody. Ku skratke čokolády najprv přivoníte. Niektoré čokolády majú sviežu ovocnú vôňu, iné sú skôr zemitější. Po tej ju vložíte do úst a necháte úplne rozpustiť na jazyku. Počas pomalého rozpúšťania sa dá charakterizovať jej dominantné chuť av akom je pomere s tými ostatnými - figurujú tu hlavne kyslosť, horkosť a sladkosť. Keď sa čokoláda úplne rozpustí, zápche si nos, a ako rozpustenú čokoládu prehltnete, zhlboka sa nadýchnite a po prehltnutí vydýchnite nosom. Práve v nose vám totiž uviaznu ďalšie zložky jej chute, či je cítiť po kvetinách alebo má praženú príchuť.

Vedci majú ešte čo robiť než preskúmajú stovky ďalších zlúčenín v čokoláde, aby potom pomocou chemických vzorcov vysvetlili, prečo nám tak chutí. Chceme to ale naozaj vedieť?


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: