Čo určuje našu pozornosť a vnímavosť

Vnímať môžeme bezprostrednej realitu. Vnímať môžeme jeden alebo viac objektov naraz. Môžu nás však prepadať najrôznejšie ilúzie až halucinácie. Ako je to s našou pozornosťou? Možno nejako ovplyvniť poruchy nášho vnímania?


Naše zmyslové orgány

* Oko
* Vnútorné ucho s slimáky, s chodbami a labyrintom
* Nos
* Jazyk, ústa a pažerák
* Koža, svaly a vnútorné orgány

Čím je tvorený každý zmyslový orgán

* Receptor
* Centralizované dráhy
* Projekčné oblasti v Korova časti mozgu
* Asociatívne oblasti v mozgovej kôre

Receptor - je prijímačom pôsobiacich podnetov, ide súbežne o vstupné, ale aj tzv spracovateľskú štruktúru. Receptory sú systémy určené pre príjem našich senzorických vlastností. Každý receptor je nastavený na určitý špecifický druh podnetov.

Receptor mení energiu podnetu v nervový vzruch, ten má charakter elektrického signálu, čím následne dochádza k prvotnému spracovanie podnetu. Receptor má jeden vstup a jeden výstup, vstupná časť receptora je tá časť, ktorá vplyvom pôsobiacich podnetov mení svoj východiskový stav, vznikne nervový impulz, ktorý je výstupom receptora odovzdaný dostředivým dráham zmyslového orgánu.

Na receptor pôsobiaci podnet musí mať istú intenzitu čiže stimulačné energiu. Ak potrebnú intenzitu nemá, potom nie je bohužiaľ schopný vyvolať daný nervový vzruch. Podnety môžeme rozdeliť na tie, ktoré nevyvolávajú senzorickou reakciu, a na tie, ktoré túto reakciu vyvolávajú. Hranice medzi týmito druhmi podnetov sa nazýva tzv absolútny senzorický prah, kedy môže byť ďalej odlíšený na prah dolnej a hornej. Dolné absolútny senzorický prah vyjadruje minimálnu intenzitu podnetu, ktorá je schopná vyvolať senzorickou reakciu, horná absolútny prah je potom najvyššia možná hodnota podnetu, ktorá ešte vyvolá nervový vzruch. Okrem absolútneho podmětového prahu je známy ešte relatívny prah. Jedná sa o najmenší možný rozdiel medzi dvomi rôzne intenzívnymi podnety, ktoré vyvolá odlišnú senzorickou reakciu.

Dve úrovne vnímania

Naše vnímanie zvyčajne prebieha na dvoch dimenziách, ktoré sa spravidla prelínajú. Prvá dimenzia je označovaná ako senzomotorická, druhá dimenzia ako komplexné písma operačný.

* Senzomotorická dimenzia vnímanie sa prejaví moduláciou figúry a pozadia, kedy z neštruktúrovaného pozadia vyzdvihujeme isté objekty, iné naopak potláčame. Vo selektívnosti vnímanie sa navyše uplatňujú vplyvy motivácie, emócií.
* Sémantická - operačný dimenzie vnímania sa týka nášho vlastného vnímania objektov, v ktorom navyše vystupuje i význam objektu.

Poruchy vnímania

Kvantitatívne poruchy vnímavosti

Tieto poruchy spočívajú v zosilnenie alebo zoslabenie funkcie. Pri zoslabenie sa snažíme kompenzovať poruchy vnínámí korektívnymi pomôckami (okuliare, sluchové pomôcky). So zosilnením vnímaním sa môžeme stretnúť po užití niektorých psychoaktívnych látok, najmä potom stimulantov, ktoré dokážu maximalizovať obraz výsledného vnemu.

Kvalitatívne poruchy vnímavosti

* Ilúzia - rozlišujeme ilúzie: sluchové, zrakové, čuchové, chuťové a telové, ako sú hmatové, pohybové. Pri ilúziách ide o skreslenie vnemu, ktoré nevzniká na psychopatologické podklade, nejedná sa o výsledok chorobného procesu. Ilúzie vznikajú na úrovni našich zmyslových analyzátorov vinou obmedzené možnosti presného zachytenia pôsobiacich podnetov, najčastejšie sa tak deje v situáciách, kedy sú zhoršuje percepčné podmienky. Ilúzia tiež vznikajú vinou subjektívneho spracovania vzniknutých pocity, teda na úrovni prevodu pocity do podoby výsledných vnemov, kedy dôjde k pridávania cudzích neadekvátnych vlastností k uvedomenia.
* Pseudoiluze - získavame náhľad na skreslenie vnemu. Poznávame, že náš vnem je nesprávny a nezodpovedá skutočnosti.
* Hypnagogní ilúzie - vznikajú u nás tesne po prebudení alebo pred zaspaním. Sú spôsobené našim hraničným stavom medzi spánkom a bděním. Môžu sa dokonca objaviť vnemy podobné halucináciám (vnímanie osôb, hlasov).
* Fantómové bolesti - vyskytujú sa u jedincov, ktorým bola amputované končatina alebo niektorý telové orgán. Títo potom pociťujú bolesť v neexistujúcej končatine alebo orgánu, danej bolesti sú veľmi úporné a dajú sa zvládnuť podávaním silných analgetík. Tieto bolesti sú spôsobené tým, že jedinec neprijme zmenu svojho fyzického stavu.
* Halucinácie - trpíme ak halucinácií, považujeme daný vzniknutý vnem za úplne reálny, hoci halucinácie vznikajú bez akéhokoľvek vonkajšieho alebo aj vnútorného podnetu. Nebezpečnosť halucinácií spočíva v skutočnosti, že spravidla nemáme na mechanizmus ich vzniku reálny náhľad, považujeme ich za pragmatickú realitu, vďaka čomu halucinácie môžu mať direktívny vplyv na naše konanie. Halucinácie sú vždy prejavom akútnej alebo chronickej psychickej poruchy.

Druhy halucinácií - sluchové, ktoré sa môžu u nás objavovať v najrôznejších projevových formách, jedná sa o vypočutie rôznych zvukov, až po vypočutí jednotlivých slov alebo celých monológov, či dokonca dialógov viac osôb, zrakové halucinácie, tie môžu byť rôzne zložité, napríklad môžeme vidieť jednoduché predmety, ale aj vnímať obrazy postáv, zvierat, čuchové, ktoré sa prejavujú presvedčením, že cítime pachy alebo vône, bez náš vnem mal reálny podklad, chuťové, ktoré sa u nás často vyskytujú súbežne s halucináciami čuchovými. Sme presvedčení napríklad o výraznej chuti jedla, ktoré je podľa nás potrebné otrávené, telové, ktoré sú dotykové, pohybové, orgánové. Pohybové sa prejavujú dojmom pohybu našich končatín, kĺbov alebo dokonca celého tela, orgánové halucinácie sú typické presvedčením o zmenách v našich vnútorných orgánoch, kombinované, kedy v tomto prípade sa nás vyskytuje viac druhov halucinácií súbežne.

Naša pozornosť

Pozornosť uplatňujeme v poznávacích procesoch názorných aj všeobecných.

Objektom pozornosti je reálny alebo ideálny objekt, subjekt je nositeľ poznávacích procesov.

Druhy pozornosti

* Úmyselná - pozornosť vedomá čiže aktívne sa viaže na naše voľní rokovania. Jedná sa o chcené mentálnej koncentrácie každého jedinca. Ak je úmyselná pozornosť vyvíjaná v dlhšom časovom intervale, potom si vyžaduje značný energetický výdaj.
* Neúmyselná - môže niesť označenie aj pozornosť nevedomá, nechtiac, pasívne, teda mentálneho zameranie si nie sme vedomí.
* Postúmyslná - ak je už vyvinuté príslušné voľní úsilie, bola tiež aktivizována úmyselná pozornosť. Ak dôjde postupne k potlačeniu vedomie, aktivita už nie je organizovaná častí vedomie ako Ja poznávaného, ale častí Ja poznávajícího.
* Zraková
* Sluchové
* Pohybová

Trvanie pozornosti

Pozornosť môžeme udržať žiadúcim smerom v určitom sledovanom časovom intervale. Každá pozornosť počas určitej doby osciluje, jej zameranie sa v čase mení, nie sme schopní udržať pozornosť v jednom smere dlhšie ako dvadsať sekúnd. Niekedy máme subjektívny pocit, že udržiavame pozornosť minúty až desiatky minút, to je však klam.

Koncentrácia pozornosti

Predstavuje elementárnu schopnosť mentálneho zameranie. Ak je daná vlastnosť narušená, potom sa nedarí uspokojivým spôsobom zamerať našu pozornosť na žiaduce obrazy v našom vedomie.

Intenzita pozornosti

Vyjadruje určitú silu zameranie našej pozornosti. Intenzita tak ako stálosť zameranie v čase kolíše, hoci si opäť daného kolísanie nemusíme byť vedomí.

Striedavé a postupné prepojovanie pozornosti

Vyjadruje schopnosť striedavo a zároveň žiaducim spôsobom zameriavať pozornosť na jednotlivé obrazy v našom vedomie. Môžeme sa stretnúť s jedincami, ktorí majú skôr fixujúca pozornosť, ťažko prenášajú pozornosť na iné podnety, as jedinci, ktorí sú nositeľmi fluktuující pozornosti. Títo prenášajú pozornosť bez vážnejších problémov, horšie sa sústreďujú v dlhšom časovom intervale na jednotlivé detaily.

Rozsah pozornosti

Súvisí s úžinou vedomia. Rozsah pozornosti je určený počtom vnemov, ktoré sme schopní súčasne sledovať. Dospelý jedinec je schopný v ideálnom prípade naraz postrehnúť päť až deväť prvkov.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: