Človek a jeho schopnosti

Ako ľudia sme obdarení myslením, rozumom, darom reči. Naše schopnosti tvoria vlohy, nadanie, talent, tvorivosť a samozrejme inteligencie. Kto by si neprial byť talentovaný a nadmieru inteligentné. Môžeme však naše schopnosti ovplyvniť,alebo sú už vrodené?


Čo predstavujú schopnosti človeka

Schopnosti majú svoj vrodený aj získaný podklad. Schopnosť je to, čo môžeme urobiť, čo sme spôsobilí urobiť, aby sme dosiahli kvalitného výkonu. Výkonnosť v určitej kategórii činnosti je zvyčajne daná určitú štruktúrou našich špecifických schopností. Existujú však aj ďalšie aspekty výkonnosti, ktoré vyjadrujeme rôznymi termíny: vlohy, nadanie, schopnosti, talent.

V pojmoch vlohy a nadanie je obsiahnutý určitý aspekt vrodeného, v pojmoch schopnosť a talent je obsiahnutý aspekt vrodeného, ale aj získaného.

Význam vlôh

Vlohy sú všetky zdedené aj vrodené dispozície pre náš výkon v určitej oblasti psychickej činnosti. Vlohy delíme na motorické (telesné dispozície pre určitú činnosť); senzorické (naša reakcia na zrakové podnety, hudobný sluch, postreh); sociálne (chápanie vzťahov); abstraktné (symbolické).

Význam nadanie

Nadanie predstavuje komplexnejší súbor. Jedná sa o naše mimoriadne vyvinuté vlohy alebo súhrn určitých špecifických vlôh. Nadaná osoba sa veľmi často prejavuje už od útleho veku, kedy napríklad často považuje špecificky zamerané otázky, prejavuje väčší záujem o knihy, zaujíma sa o dianie okolo seba apod Niektoré nadanie sa môže objaviť náhle, a to pri nečakanej situácii, či zážitku.

Význam talentu

V prípade talentu hovoríme o mimoriadne rozvinutú úroveň našich schopností.

Delenie ľudskej činnosti

Činnosti zvyčajne delíme na mentálne, tj psychické a motorické, tj pohybové. Pretože schopnosti sú všeobecne chápané ako naučené určité dispozície na vykonávanie konkrétnych činností, bývajú tieto činnosti tiež triedené na psychické a motorické. V skutočnosti existuje veľa činností, kde sa uplatníme psychické i motorické schopnosti, napríklad činnosť jemného mechanika, hra na hudobné nástroje apod

Čo sú schopnosti

Schopnosti sú vlastne naše skúsenosti, a to školením a výcvikom rozvinuté vlohy.

Delenie schopností

Schopnosti delíme na schopnosti špecifické a všeobecné, kedy všeobecné uplatníme vo viacerých situáciách a teda aj činnostiach, špecifické len v istom druhu situácií a činností.

* Špecifické schopnosti sú späté s konkrétnymi kognitívnymi činnosťami, niekedy sa pre ne používa označenie zručnosti.
* Všeobecné schopnosti sú predpoklady všeobecnejší charakter, ktoré sa potom prejavia v rade našich intelektuálnych schopností.

Vlastnosti schopností

Schopnosti sú klasifikované podľa rozličných kritérií. Ak sa podelí schopnosť na jednotlivé naše duševné funkcie, dospejeme k nasledujúcej kategorizácii základných vlastností schopností:

* Vnímanie - jedná sa o odraz zmyslovo vnímateľných predmetov, tento odraz nezodpovedá úplne skutočnej realite, keďže na podobe výsledného vnemu sa podieľa aj naše procesy myslenia a pamäti, teda naše predchádzajúce skúsenosť. Akýkoľvek náš vnem je teda viac či menej individuálne, čo veľakrát pomíjíme a predpokladáme, že ostatní ľudia vnímajú úplne totožne ako my samotní.
* Pozornosť - jedná sa o zameranie mentálnej aktivity určitým smerom. Naša pozornosť kolíše, môže byť zámerná, ale tiež nezámerná. Nezámerná pozornosť je však bežnejšie.
* Predstavivosť - predstava je vyvolaný obraz objektu, ktoré sme už niekedy vnímali.
* Fantázia - je vytvorenie obrazu niečoho, čo sme nikdy nevnímali. Je výsledkom nášho snenia. Myslenie a pamäť zohrávajú pri vytváraní našich predstáv a fantázií najdôležitejšie úlohu.
* Pamäť - je základným predpokladom našej psychickej kontinuity. Vďaka pamäti dochádza k uchovávanie našich jednotlivých skúseností, ktorých zdrojom môže byť ako náš vonkajší, tak i vnútorný svet. Skúsenosti sú podkladom ďalšieho kognitívneho spracovania. Je dôležitou súčasťou poznávacích procesov, môže v nich vystupovať vo forme deklaratívna (zámerné, uvedomenie) alebo nedeklarativní (neuvědomované). V rámci pamäti môžeme rozlíšiť niekoľko špecifických vlastností: vštípivost čiže schopnosť ukladať jednotlivé informácie, retenciu, čiže udržanie jednotlivých obsahov, konzerváciu, čiže kvalitu udržanie informácií a reprodukciu, čiže vybavenie pamäťových obsahov
* Myslenie - jedná sa o zovšeobecnené a sprostredkované poznanie predmetov a javov na základe poznania ich vnútorných súvislostí. Podstatou myslenia je Vysúdená existujúcich vzťahov medzi predmetmi a javmi.

Komplexné poňatie schopností

Komplexné poňatie základných vlastností schopností a ich vzájomné prelínanie stanovil JPGuilford, ktorý rozlišuje:

* Percepčných schopnosti - vizuálna farebná čivost, Senzibilizácia pre zvuky sa princípmi rozlišovanie, kinestézie, zmysel pre rovnováhu, pozornosť, hodnotenie vzdialenosti, videnie pohybu.
* Psychomotorické schopnosti - sila, zrýchlenie, motorická rýchlosť, statická presnosť, dynamická presnosť, koordinácia pohybov, obratnosť.
* Inteligencia - pamäť, poznávanie, zblíženú myslenie, divergentné myslenie, hodnotenie.

Význam inteligencie

Ako môžeme vnímať inteligenciu: inteligencia je schopnosťou prispôsobiť sa naším myslením novým podmienkam; inteligencia je schopnosťou abstraktného myslenia; inteligencia je schopnosťou rýchlo sa učiť a osvojiť si novú informáciu.

Druhy inteligencie

V súčasnosti rozlišujeme tri základné druhy inteligencie:

* Konkrétne inteligencia - čo je schopnosť chápať vzťahy medzi objektmi a manipulovať s nimi. Inteligencia je viazaná predovšetkým na obrazovo názorné myslenie.
* Abstraktné inteligencia - predstavuje schopnosť chápať a operovať s verbálnymi a inými symbolmi, opierajúci sa predovšetkým o pojmovo logické myslenie, matematické myslenie a ďalšie formy vysoko abstraktných operácií.
* Sociálna inteligencia - čo je schopnosť chápať vzťahy medzi ľuďmi a účinne ich ovplyvňovať. V tomto prípade je inteligencia označovaná aj ako sociálna obratnosť alebo kompetencie.

Poňatie inteligencie u psychológov

Ch.E.Spearman dospel na základe výsledkov série testov rôznych schopností k záveru, že sa v týchto výsledkoch uplatňujú špeciálny činitelia av každom výsledku potom jeden všeobecný faktor. Domnieval sa, že musí existovať nejaký spoločný, všeobecný činiteľ mentálneho výkonu, pretože deti s vysokým výsledkom v jednom teste vykazovali vysoké výsledky iv testoch iného druhu schopností.

Thurston však súdil, že sa to dá vysvetliť vysokou úrovňou série špecifických faktorov, z vysokej pozitívna korelácia špecifických mentálnych výkonov nemožno jednoznačne usudzovať na existenciu všeobecnej schopnosti, inteligencia. Thurston potom sám identifikoval tieto špecifické mentálne schopnosti: verbálna pohotovosť, slovné plynulosť, numerická spôsobilosť, priestorová predstavivosť, percepčné ostrosť, pamäť a súdnosť. Tak boli vytvorené dva modely inteligencie: dvojfaktorový (Spearman) a Viacfaktorové (Thurston). Neskôr boli rozvíjané najmä Viacfaktorové modely inteligencie.

H. Piéron uvádza štyri rozličné významy inteligencie: v starej psychológiu vlôh korešponduje inteligencie spolu so senzibilizácii a vôľou so všetkými funkciami a zahŕňa všetky aspekty mentálneho života; z vývojového hľadiska sa inteligenciou rozumie globálne nahliadnutie mentálna úroveň; pojem všeobecnej inteligencie vyjadruje všeobecný faktor spoločný všetkým mentálnym operáciám; v porovnávacej psychológiu je pojem inteligencia používa v protiklade k pojmu inštinkt a rozumie sa im schopnosť riešiť problémy, pričom ide o kapacitu komplexnej povahy.

HJEysenck opisuje inteligentné správanie týmito znakmi: dobrá orientácia a dobré zaobchádzanie s myšlienkovým materiálom; dobrá vnímavosť a dobrá pamäť; koncentrovaná zameranie k danému priebehu kognitívnych procesov.

DOHebb zdôrazňuje, že existujú dva druhy inteligencie: vrodená; enviromentálne, tj získané vo vzťahu k určitému kultúrnemu prostrediu.

Význam tvorivosti

Zvláštnym prípadom duševné schopnosti, ktorá presahuje tradičné medze pojmu inteligencia, je tvorivosť čiže kreativita.

Jej príznačným prejavom je nachádzaní takých riešení, ktoré sú nielen správna v zmysle úlohy, ale zároveň sa vyznačujú novosťou, nesprávnosti, pôvodnosti. Pôvodnosť či originalita ako základná zložka tvorivého výkonu môže byť vymedzená štatisticky, tj frekvenciou výskytu daného riešenia vo vzorke osôb. Ale riešenie, ktoré je pôvodný, nemusí ešte byť tvorivý. Tvorivosť je spravidla vymedzovaná ako pôvodnosť, ktorá je prispôsobená problému av určitom časovom bode prijateľná nejakej skupine ľudí. Okrem originality musí byť tvorivé riešenie zároveň správne z hľadiska spoločensky zdieľaného ponímanie skutočnosti.

Vnútorné činitelia tvorivosti

* Inteligencia - ako jej nutná, nie však postačujúca podmienka.
* Otvorenosť pre nové skúsenosti - ktorá závisí najmä na našej odolnosti voči citovému ohrozenia neistotou, obsiahnutému v nezvyčajnom a nepreskúmanej.
* Pružnosť spôsobov nášho poznávanie - tvorivú činnosť využíva dvoch úrovní poznávacie činnosti, na jednej strane myslenie vývojovo primitivnějšího, konvenčné logikou nekontrolovaného, na druhej strane myslenie socializovaného pravidlami logiky a kontroly realitou.

Vonkajšie činitelia tvorivosti

K vonkajším faktorom rozvoja tvorivé schopnosti patria predovšetkým spoločenské vplyvy:

* Tlak ku konformite (adaptácia) a odmietanie odlišnosti
* Kultúrne stereotypy
* Výchovné prístupy


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: