Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

Každý z nás sa odlišuje, má vlastné priority a snaží sa harmonicky vyvážiť pracovný a súkromný život. Strávime Ak viac času v práci, musíme práve o tento čas odkrojiť zo svojho osobného života.


Každý z nás určite niekoľkokrát stál pred rozhodnutím, či ešte "chvíľu" zostať v práci a dokončiť rozpracovaný úlohu, veď by nám to zabralo len jednu alebo dve hodiny času navyše alebo, či za sebou zatvoriť dvere kancelárie a ísť domov s pocitom, že nemáme čistý stôl.

Kto nás ovplyvňuje pri organizácii každodenného života

Áno, spočiatku je to náš pocit zodpovednosti, ktorý nás prinúti zostať a dokončiť rozpracovanú vec. Ak sme však takto zodpovední a zostávame v práci čoraz častejšie, ocitneme sa pomaly v začarovanom kruhu. Naše okolie, nadriadený, spolupracovníci si "zvyknú" a budú nás najprv brať za dric. Ak trvá však spôsob našej práce dlhšiu dobu, okolie nás môže vidieť a vnímať aj v inom svetle. Niektorí budú vyhlasovať, že sme jednoducho workholici, niektorí si zvyknú na náš spôsob práce a budú nás brať za normál. Môže však nastať problém, hneď by sme chceli znížiť svoj pracovný elán a pracovať ako "iní" bez nadčasov. Je logické, keď prestaneme byť v práci o hodinu či dve denne menej, tak aj stihneme menší objem práce. V očiach druhých môžeme naraz vyzerať ako neochotnejší, málo ústretoví. Budú si klásť otázku: "Ako to, že si predtým sťažoval, že má veľa úloh, nestíha a zrazu chodí domov včas. Nerobí nejspíš svoju prácu toľko zodpovedne alebo ju pred tým nezvládal, tak musel zostávať dlho v práci ...". Kto vlastne určuje hranicu, aká dlhá doba strávená nad rámec dohodnutého úväzku je pre nás prijateľná, akceptovateľná a normálne?

Režim nášho dňa

Keď stretneme niekoho známeho po dlhšej dobe, celkom iste padne otázka od jedného alebo druhého "Ako sa máš?" Väčšinou zhodne odpovedáme: "Mohlo by byť horšie, mohlo by byť lepšie", "Ide to", "Nič moc", "Fajn "... atď Stále častejšie sa však stretávame, že dovetkom vyššie uvedenej vety je" nestíham "," Mám toho teraz veľa "apod

Každý z nás má denne k dispozícii 24 hodín. Keď z týchto hodín odrátame:

* 8 hodín (odporúčaná doba) na spánok,
* 1 hodinu strávenú jedlom a nápojmi,
* 1 hodinu strávenú na toalete,
* 1 hodinu strávenú v kúpeľni a převlékáním,
* 0,5 hodiny drobným upratovaním,
* 0,5 hodinu konverzácií s partnerom,
* 0,5 hodinu konverzácií s potomkami,
* 1 hodinu nakupovaním,
* 0,5 hodinu prípravou raňajky, večera,
* 8,5 hodín v práci,
* 0,5-1 hodiny prepravy do práce a z práce.

Zostáva nám samotná 0,5-1 hodina voľného času, ktorú môžeme stráviť relaxáciou, cvičením, sebavzdelávaním, návštevou príbuzných, návštevou reštaurácie, kiná, bazéna, nakupovaním v obchodnom centre, sledovaním televízie, internetu, čítaním ai

Čo však môžeme stihnúť za túto hodinu? Skutočnosť je však trochu odlišná. Pozrieme sa na rozloženie 24 hodinového snímky ešte raz. Odrátame:

* 6 hodín na spánok,
* 0,5 hodinu strávenú jedlom a nápojmi (druhá 0,5 hodina je pri práci alebo počas inej činnosti),
* 1hodinu strávenú na toalete,
* 1 hodinu strávenú v kúpeľni a převlékáním,
* 0,5 h Odin drobným upratovaním,
* 0,5 hodiny konverzácií s rodinou,
* 0,5 hodiny nakupovaním,
* 0,5 hodiny prípravou raňajky, večera,
* 10 hodín v práci,
* 0,5-1hodina prepravy do práce a z práce.

Zostávajú nám 2,5 hodiny voľného času, počas ktorého už môžeme stihnúť viac vecí, či naopak menej, pretože budeme po čase unavení z nášho náročného pracovného režimu.

Keď sa však pozrieme na časový snímku dňa, či už prvý či druhý, je nám zrejmé, že niektoré záležitosti by sme vo všedný deň nemohli stihnúť. A preto, ešte že máme víkendy. Ako je však trávime? Veľkými, tzv týždenným nákupy, upratovanie, prípravami sv. obedov, niekedy aj prácou, ktorú sme nestihli v týždni, trávením času pred televízorom, trávením času v zafajčených reštauráciách.

Potrebujeme odpočinok, relaxáciu, ale trávime skutočne zmysluplne náš voľný čas, keď ho už máme? Dokážeme byť vôbec disciplinovaní v rozvrhu dňa?

Faktory ovplyvňujúce čas strávený v práci

Každý z nás je iný. Niekomu vyhovuje, či nevadí, že trávia väčšinu svojho času v práci a je spokojný. Vybral si kariéru, úspech. Niekto je vďačný, rád, že má prácu, preto zostáva v práci nadčas. Niekto je príliš svedomitý a starostlivý, a preto mu trvá vypracovanie príslušných úloh dlhšiu dobu, než inému, ktorý by úlohy urobil v inej kvalite. Niekoho doma nikto nečaká, tak je radšej v práci so svojimi kolegami.

Aké faktory môžu ovplyvňovať náš čas, ktorý strávime v práci?

* Zložitosť alebo príliš veľký objem úloh,
* Nedostatočná kvalifikácia pre splnenie úloh,
* Klábosení s kolegami,
* Neefektívne telefonovanie a práca s emailovú korešpondenciou,
* Obava, že naša práca bez nadčasov bude hodnotená ako nedostatočná,
* Obava z prepustenia,
* Svedomitosť, dôslednosť,
* Neschopnosť povedať na ďalšie, zadanú úlohu "nie",
* Vyhovenie kolegom,
* Snaha urobiť úlohy v čo najkratšom možnom termíne. Tým však môžeme získať nové, ďalšie úlohy,
* Naša ctižiadosť, postup v kariére,
* Pocit, že vyššie pozície sú automaticky spojené s adekvátne vyšším počtom hodín strávených v práci ai

Pôsobenie sprievodných javov pri nesúladu pracovného a súkromného života

Ak nemáme dlhšiu dobu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, odrazí sa to na našom postoji, správanie, vzhľadu ai

Aké sprievodné javy u nás môžu nastať, trávime ak neúmernú dobu v práci?

* Únava, vyčerpanosť,
* Stres, depresia,
* Podráždenosť,
* Zdravotné problémy,
* Schudnutie, ztloustnutí,
* Hádky s partnerom, ak nie je trpezlivý a tolerantný k našej práci ai

Možno oddeľovať pracovný a súkromný život?

Pracovný a súkromný život sú vlastne dve spojené nádoby, navzájom sa ovplyvňujúce. Pre zamestnávateľa to má pomerne významné dôsledky. Pre dosiahnutie a zároveň udržanie vysokých pracovno-výkonných parametrov svojich zamestnancov je dôležité hľadať možnosti v oblasti zosúladenia pracovného a súkromného života.


Vnímajte dôležitosť rovnováhy medzi prácou a odpočinkom

Mali by sme si uvedomiť, že každý z nás má život, svoj život. Nie sme tu pre to, aby sme sa neustále niekomu mali zavďačiť, zapáčiť, urobiť pre neho, čo si želá. Veľa záleží na našej vnútornej vôli, sile, či dokážeme byť disciplinovaní. Ak dokážeme žiť s tým, keď povieme "nie", nedokončíme určitú úlohu, ísť domov a relaxovať bez pocitu viny, bez myšlienok "Čo to povedia ...?" Vždy občas príde nejakú úlohu, ktorý nebude možné splniť v priebehu jedného pracovného dňa. Ak sme na svete pre "plnenie záležitostí, úloh, vecí", prečo teda cítime únavu, vyčerpanosť ai? Všetci máme právo odpočívať, a robiť, čo nás teší.

Ak budeme vnímať dôležitosť rovnováhy medzi prácou a odpočinkom, budeme mať snahu s tým niečo aj urobiť. Dnešná doba je hektická, urýchlene a sú na nás kladené stále väčšie nároky. Ak chceme však byť úspešní, silní a zdraví, mali by sme sa o seba náležite starať.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: