Podanie ruky, úsmev a reč tela

Používame ju každý deň. Pomáha nám nájsť nových priateľov, byť úspešní v práci a niekedy vďaka nej prezradíme aj viac ako chceme. Americký spisovateľ Anthony Robbins povedal, že komunikácia predstavuje moc.


Komunikácia je nástrojom k tomu, ako vnímame svet

a ako ostatné vidí nás. Neznamená ale len vyrieknuté slová, ale aj tzv reč tela.

Neverbálna komunikácia je niečo čo nás sprevádza už od narodenia po celý život

a napriek tomu o nej veľa nevieme a nedokážeme ju ani účinne používať. Podľa odborníkov človek oznamuje rečou tela až 90% informácií, a preto je prekvapujúce, že sa od malička učíme hovoriť, v školách zdokonaľujeme našu "materčinu", odium cudzie jazyky, ale do tajov neverbálnej signálov môže človek preniknúť jedine samoštúdiom alebo prostredníctvom špecializovaných kurzov a školenia. Nasledujúce riadky prezrádzajú aspoň základný kľúč k tomu, ako počúvať nielen ušami a hovoriť nielen ústami.

Medzi hlavné pravidlá každej komunikácia patrí slušnosť

Ako sa hovorí, slušnosť otvorí viac dverí než akýkoľvek kľúč, a navyše často stačí pridať iba úsmev, ktorý hneď dokáže naladiť tú správnu atmosféru. Ďalším je heslo "Ak niečo chceš, musíš na oplátku niečo ponúknuť", a tým "niečo", sa naozaj nemyslí peniaze, ale napríklad úcta, pomoc alebo pochvala. Tretia, veľmi dôležité pravidlo, potom radia konať bez negatívnych emócií a predsudkov.

Teraz poďme bližšie k neverbálnej komunikácii

Dorozumievanie sa pomocou mimoslovná prostriedkov nie je vrodené, a dá sa preto naučiť a zdokonaľovať. Pretože sa len málokto sústredí na svoje neverbálne prejavy, môžu byť zdrojom dôležitých poznatkov. Zaujímavou informáciou je, že pri prvom kontakte dvoch ľudí, ktorí sa nepoznajú, rozhoduje z 55% zovňajšok a reč tela, z 35% spôsob, akým daný hovorí a len zo 7% to, čo vlastne hovorí.

Neverbálne signály možno rozdeliť

* Na symboly,
* Ilustrátorov,
* Regulátory,
* Adaptéry.

Symboly môžeme preložiť do slov a sú odlišné v rôznych kultúrach. Napríklad v Izraeli je ich viac ako 250, čo je údajne najviac. Ako taký signál možno označiť zdvihnutý palec, ktorý značí "Všetko v poriadku!".

Ilustrátorov je mienená sprievodné gestikulácia, najčastejšie pomocou rúk, slúžiace na zdôraznenie našich výpoveďou. U cholerik býva omnoho živšie a silnejšie ako u flegmatika. Podanie ruky, kývanie hlavou alebo pohľady sú regulátory Usmerňovanie komunikáciu. Ich správne používanie je nevyhnutné pre vyvolanie dobrého dojmu.

To, čo zvyčajne podvedome používame v stresových situáciách

ťahanie za ušné lalôčik, úprava vlasov, to všetko sú vrodené signály, označené pod pomenovaním adaptéry.

Podanie ruky a ďalšie telesné kontakty

K základným prostriedkom reči tela, ktoré nás sprevádzajú dnes a denne, patrí podanie ruky. Jedným z dôvodov, prečo si vraj ľudia začali podávať ruky, bol zvyk predkov ukázať, že nemajú zbraň. Informácie pri tomto úkone získavame nielen zo sily stlačení, ale aj zo vzhľadu ruky, či je ruka mäkká a jemná, ďalej zo stupňa suchosti alebo vlhkosti a samozrejme zo štýlu uchopenie a dĺžky trvania tohto kontaktu, ktorého dĺžka má byť priemerne päť sekúnd.

Ak dlaň smeruje nadol, jedná sa o dominantnú stisk

ktorý vyjadruje úmysel vedenia. Naopak dlaň smerujúci nahor vyjadruje ochotu sa podriadiť. Pri tzv spojeneckom štýlu stlačení, ktorý dáva najavo rovnosť, je dlaň v kolmej polohe.

Podanie ruky sprevádzajú ďalšie signály

ako zrakový kontakt, výraz tváre a pohyb voľné ruky. Toto všetko pridáva alebo uberá na obsah signálu odovzdávaný podaním ruky. Ľavá ruky na paži partnera sa považuje pri zosilnenie dojmu srdečnosti a snahy porozumieť. Uchopenie za zápästie sa užíva iba v styku s osobami vo horúcich vzťahoch.

Dotyky sú prirodzenou súčasťou ľudskej komunikácie

a preto sa nemožno čudovať, že niektoré z nich môžu prospievať aj nášmu zdraviu a fungujú teda ako dotyková terapia. Ako príklad uvediem ten, kedy pacientky mali nižší krvný tlak a lepšie sa zotavovali po chirurgickom zákroku, ak sa ich pred operáciou dotýkali zdravotné sestry. Zlepšenie zdravotného stavu spôsobilo aj rytmické hladenie hlavy u predčasne narodených detí. Príčinou týchto účinkov je, že dotyky stimulujú tlakové receptory, ktoré majú zvláštny vplyv na nervovú sústavu a upokojujú fyziologické rozrušenia. Vďaka tomu dochádza k poklesu produkcie stresových hormónov ak lepšie činnosti imunitného systému. Tieto blahodarné účinky platí najmä u detí.

Mimika a reč očí

Ďalšiu významnú skupinu predstavuje mimika. Ľudský tvár dokáže vyjadriť až 1000 emócií, a hoci počas normálneho rozhovoru padne za minútu 100-120 slov, v rovnakom časovom úseku je človek schopný nechať "prebehnúť myslia" asi 800 slov.

Aj na takýto obyčajný úsmev by sme si mali dávať pozor

, Nevhodne zvolený typ totiž môže vyvolať negatívny dojem. Je potrebné dôležité dbať aj na to, aby sme nezamenili úsmev s úškrnom, ktorý môže a často aj býva pochopený urážlivo. Niektoré emócie bývajú dekódovanie ľahšie ako iné. Podľa jednej výskumnej práce bolo zistené, že signály šťastie bývajú identifikované s presnosťou od 55-100%, prekvapenie 38-86% a pocitu smútku patrilo rozmedzí 19-88%.

Rečou očí, teda pohľadom, získavame tiež veľa informácií

Môžeme ľahko v druhom človeku navodiť pohľadom úzkosť, zrakom ho presvedčiť, poprosit či pohroziť. Aj z pohľadu očí sa dá lecos vyčítať. Je pravdepodobné, že u pravákov sa pri premietaní niečoho z minulosti budú oči pohybovať hore a doľava. Keď vedieme vnútorný dialóg, potom budú s najväčšou pravdepodobnosťou smerovať nadol, doľava a keď sa pozeráme pred seba, predstavujeme si niečí obraz. U ľavákov môžu byť tieto pohyby obrátenej.

Aké sú všeobecné pravidlá pri očnom kontakte?

Zrakový kontakt prerušujete odvrátením pohľadom nadol a pohľad na toho druhého by nemal trvať dlhšie ako tri sekundy (pri počiatočnej fáze stretnutia).

Kde a ako byť - veľa napovie vzdialenosť

ktorú k sebe dvaja ľudia zaujmú. Intímny zóna je tá najdôležitejšia, môžu do nej vstúpiť len najbližšej osoby, býva až do 45 cm, ale samozrejme sa líšia podľa osobnosti človeka. Mali by sme si dávať pozor, aby sme ju nerušili a nesnažili sa "vopchať" tam, kam nepatríme. Vplyv tu má samozrejme aj národnosť. Francúzi, Taliani a Španieli majú všetky zóny, od intímne až po verejnú, menšie. Tiež platí, že čím redšie je obývaná oblasť, teda vidiek, tým je aj väčšia vzdialenosť, ktorú k sebe ľudia zachovávajú.

Ďalšie pravidlá pri neverbálnej komunikácii

nám hovoria, aký zvoliť postoj. Nemali by sme teda napríklad bezprostredne sedieť vedľa neznámej ženy a proti neznámemu mužovi. Ak nemáme v úmysle niekoho ovládnuť, nemali by sme štát, ak iný sedí. Výška je totiž silným signálom dominancie. Ak máme tú možnosť, je lepšie sa vyhnúť hlbokým kreslám, ktoré obmedzujú naše neverbálnej signály.

Klamstvo

Na záver by som sa venovala klamstvo. Tzv. "Klamať telom" možno. Robia to profesionálny herci a manažéri. Nemožno to však robiť dlhodobo, pretože nakoniec sa naše podvedomie oslobodí a koná automaticky. Nemôžeme potlačiť všetky gestá. Výrazná gestikulácia i artikulácia, ruky pred ústami, zúžené zreničky, častejšie žmurkanie, začervenanie alebo zblednutie, použitie bariér a spústa ďalších prejavov síce v ľuďoch vyvoláva podozrenie, že tu niečo nehrá, ale často býva prisudzované nervozite. Rozpoznať, že druhý človek nám klame je totiž celkovo ťažké.

Reč tela je veľmi zaujímavý odbor, a ak aspoň trochu do neho prenikneme, rozhodne budeme odmenení.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: