Efektívna verbálnej komunikácie

Naše neverbálne prejavy bývajú často nevedomé, nepodliehajú v takej miere samokontrola ako verbálne prejav. Verbálnu komunikáciu vyjadrujeme pomocou slov a jazyka. Ako užívame jazyk, je dané našou osobnosťou. Priblížime Vám komunikačné pravidlá.


Jazykové prostredie

Ak hovoríme špecializovaným jazykom, v odbore, v ktorom sa pohybujeme a pracujeme, môže sa náš jazyk líšiť v rámci daného jazykového prostredia. Napríklad programátori majú svoj špecifický jazyk, ktorým ostatní nerozumejú. Niekedy sa zámerne snažíme vytvárať špecifikované formy jazyka, aby sme vyradili z komunikácie ostatné. Jazyk meníme vo vzťahu prostredí, v ktorom sa nachádzame. Jazyk, ktorý použijeme v jednej situácii, môže byť absolútne nevhodný pre situáciu inú. Ak sa nám nedarí prispôsobovať rôznym situáciám, nemáme moc šancí efektívne komunikovať.

Komunikačné štýly

Rozlišujeme niekoľko komunikačných štýlov, ktoré sú dané účely, spoločenskými pozíciami, emóciami.

* Konvenčné komunikácia - hovorí sa krátko, ide o väčší odstup medzi komunikujúcimi, používajú sa len formálne vety, zdvorilostné pozdravy.
* Operačný komunikácia - prebieha v asymetrických vzťahoch: nadriadený a podriadený, rodič a dieťa apod
* Konverzačný komunikácia - prebieha medzi priateľmi, bližšími kolegami v práci. Vymieňame si informačný zaujímavosti, ide o pobavenie.
* Osobná komunikácia - naplnenie citových vzťahov.

Slová, ktoré počas hovoru používame, sú dané našimi doterajšími skúsenosťami, tým, čo sme doteraz prežili. Už ako malí sa učíme slová, aby sme mohli vyjadriť svoje myšlienky. Myslenie a jazyk sú na sebe závislé. Spôsoby, akými uvažujeme, ako hovoríme, vyjadrujú váš charakteristický štýl. Niekedy môže štýl reči potlačiť naše ostatné kvality. Môžeme byť veľmi vzdelaní a inteligentní, ale hovoríme spôsobom, že nie sme schopní sa dostať k jadru veci. Keď o niekom napríklad povieme, že je strohý a formálne, náš dojem pravdepodobne vznikol z toho, ako daný jedinec hovorí. Medzi našimi najbližšími volíme štýl neformálne, nenútený. Mali by sme však vždy hovoriť tak, ako sa od nás očakáva? Je zaujímavé, že ak sa žena nachádza v rovnakom postavení ako muž, preberá jeho spôsoby vyjadrovania, často preberá aj jeho spôsob správania.

Aspekty verbálneho prejavu

Paralingvistika

Paralingvistika sa prejavuje zosilnením, útlmom, spochybnením, potvrdením v obsahu řečníkova prejavu. Jedinec nám dáva najavo svoj postoj, zaujatie, sympatiu, hnev atď Ten, kto sa môže považovať za dobrého rečníka, ovláda paralingvistické prvky, ktoré užíva vo svojej reči.

Výška tónu reči

Každý z nás má svoju špecifickú výšku hlasu. Okrem výšky hlasu, máme aj špecifické zafarbenie hlasu (čistý, ostrý tón hlasu, zamatový hlas, hlboký hlas, pištivý hlas, chrapľavý, Skuhravý ai). Presvedčivejšie a důvěryhodněji pôsobí na druhej hlas hlbšie ako vyššia.

Rýchlosť verbálneho prejavu

Ak hovoríme príliš rýchlo, ťažko nás ostatní vnímajú, a to predovšetkým Tí, ktorí majú svoje osobné tempo pomalšie. Nielenže nás ostatných horšie vnímajú, ale čoskoro ich dovedie k únave, pretože ich núti viac sa sústrediť a podchytiť všetky informácie, ktoré im oznamujeme. Je vždy v priebehu prejavu, prezentácie meniť tempo reči, najmä s ohľadom na to, čo hovoríme. Ťažšie obsah reči je vhodné hovoriť pomalšie a dôraznejšie. Zhodne aj významné a dôležité informácie, na ktoré chceme upozorniť, je vhodné spomaliť a zdôrazniť je. To, čo hovoríme rýchlo, môže byť druhými vnímané, že je pre nás citovo vzrušujúce. Dôležité je aj odpoveď na otázku, ktorá nám je pri našej prezentácii položená. Rýchle tempo reči je charakteristické pre jedinca impulzívna, imperatívne. Rýchle tempo však môže značiť aj nervozitu rečníka. Pomalé tempo je charakteristické pre jedinca rozvážneho, vyrovnaného, ale značí aj váhavosť.

Hlasitosť verbálneho prejavu

Intenzita prejavu určuje, či Váš prejav pre počúvajúceho je príjemný alebo nepríjemný. Môže napovedať aj o tom, ako silno je hovorca zaujatý vecí, o ktorej hovorí, alebo ako silno chce zapôsobiť na ostatných, aby prilákal ich pozornosť. Najmä pri dlhšej reči a prezentáciu je vhodné hlasitosť prejavu meniť, pretože monotónnosť môže poslucháča nudiť, či dokonca uspať. Samotná tichá reč môže byť prejavom nesmelosti, hanblivosti rečníka, ale tiež aj rozhodnosť a dôraznosťou. Hlasitá reč môže signalizovať vitalitu, sebavedomie rečníka, ale aj priateľskosť, uvoľnenosť, alebo naopak zlé sebaovládania.

Plynulosť reči

Pauzy v reči môžu byť úmyselné alebo neúmyselné. Ak sa objavia nám v reči neúmyselné pomlčky, väčšinou pôsobí celkovo rušivo. Značí prejav nižšej úrovne reči. Úmyselné pomlčky naopak zosilňujú účinnosť nášho prejavu. Správne členenie slov a pauzy upresňuje to, ako chceme, aby bol chápaný obsah našej správy. Pauza môže byť výzvou, očakávaním, požiadavkou pre zvýšenie pozornosti poslouchajících. Pauza môže byť tiež prejavom bezradnosti, váhania, neistoty, rozpakov, nesústredenosti, hľadaním správneho výrazu.

Na druhú stranu prílišná plynulosť reči nie je najlepším spôsobom, ako upútať pozornosť našich poslucháčov. Vhodnejšie je teda striedanie rýchlosti, tempa, plynulosť s pauza, s vyšším a nižším dôrazom, s ohľadom na obsah prejavu. Ak niekoho počúvame so zaujatím, nie je to preto, že by hovoril plynule, ale preto, že dovedie meniť tempo reči, zdôrazniť akcent, meniť zafarbenie hlasu a rýchlosť reči.

Farba hlasu

Premenlivosť hlasového zafarbenie je často prejavom emocionálneho zážitku hovoriaceho. Určitá zložka farby nášho hlasu je konštantná, vďaka tomu sme schopní spoznať človeka, ktorý za nami hovorí. Keď hovoríme monotónne, pôsobí náš prejav na ostatné ako hypnotikum a nudí. Ak však s farbou hlasu preháňam, pôsobí to príliš neprirodzene.

Kvalita reči

Ide o to, či je oznámenie vecné a zrozumiteľné, či rozvláčny, neurčité, nepresné. Či je naša oznámenie priliehavé k tomu, o čom vypovedá, alebo odťažité.

Chyby v reči

Chyby môžu byť artikulačnú, s nesprávnou výslovnosťou (huhlání, přeříkávání, zadrhávaní, koktaniu, prehĺtanie koncoviek), nevhodne použitá slová, prehnané artikulovaný. Môžeme vydávať počas reči aj rôzne zvuky, ktoré nemajú nič spoločného s artikulovaný rečou (ááá, ehm apod). Hodnotíme tiež chybne, keď hovorca začne hovoriť počas prejavu o odlišné veci, tzv zahýba od témy. Chybou je tiež, keď hovorca niečo zanedbá, aj keď na začiatku prejavu oznámi, o čom bude hovoriť.

Slovná vata

Mnoho z nás používa počas reči tzv slovnej vatu. Jedná sa o stereotypné výplň medzi slovami a celými vetami. Keď vkladáme do reči slovnej vatu, znamená to, že hľadáme tie správne slová. Často to sú rôzne citoslovce, adjektíva (teda, akosi, čo, proste, že áno apod).

Porozumenie reči

Porozumenie ostatným nie je jednoduchá záležitosť. Porozumenie nezávisí len na samotnom rečníkovi, ale aj na poslucháčoch, ktorí môžu naši reč nesprávne interpretovať, nesprávne pochopiť. Ten, kto hovorí, nedokáže vždy presne vyjadriť jednoznačné pocity.

Naša osobnosť pri komunikácii

Aby sme vedeli dobre komunikovať a vytvárať pozitívne vzťahy medzi ľuďmi, musíme mať v prvom rade pozitívny pohľad na seba sama. Dôležité je si uvedomiť našu vlastnú hodnotu. Pozitívny pohľad znamená, že očakávame, že uspejeme, obstojíme. Samotná komunikácia a miera sebavedomia sú typom naučeného správania. Návody na to, ako sa správať, nám nedávajú len rodičia, ale neskôr aj ostatní ľudia a masmédiá.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: