Asertivitou k efektívnejšiu komunikáciu

Asertívne človek prijíma sám seba aj so svojimi chybami. Nekamufluje, že je všetko v poriadku, ak nie je, nezahmlievajú výhovorkami. Naopak nazýva veci pravými menami a dokáže svoj handicap označiť. Asertívne je hovoriť otvorene, jasne, spôsobom...


Rozdelenie asertivity

Základná asertivita

Možno sem zaradiť ako želanie, tak odmietnutie, pochvaly, ocenenia. Napríklad: "Cítim sa dobre." "Vyzeráš výborne." "Nie, ďakujem." "Zavolaj mi." "Keď hovorím nie, myslím nie."

Empatická asertivita

Vďaka empatiu sa vcítíme do druhej osoby. Pri tejto asertivitě je miesto pre pochopenie, akceptovanie druhého človeka. Napríklad: "Dúfam, že to chápeš." "Záleží mi na tom, aby si bol aj ty spokojný." "Na Tvojom mieste by som konal podobne."

Stupňujúca sa asertivita

Tu stupňuje našu asertivitu. Postup máme pod kontrolou. Ak je nám vyhovené, okamžite prestávame vyvíjať nátlak. Ide nám o vec, nie o to, náprotivok zničiť. Napríklad: "Nechoď do práce, výhodnejšie je, keď sa budeš doma starať o deti a pomôžeš mi s učením."

Konfrontačná asertivita

Konfrontácia v tom to zmysle neznamená konflikt, ale skôr poukaz na rozpory medzi slovami a činmi. Neútočím, len žiadame nové, doplňujúce informácie. Napríklad: "Povedz mi, čo Ťa k tomu vedie." "Čelili sme si, a ty mi stále vykáš."

Asertivita s prvkami sebeotevření

Nehovoríme o tom, čo je pozitívne, a čo nie. Poukazujeme na svoje kladné aj záporné stránky, na naše formy riešenia situácií. Napríklad: "Na Tvojom mieste by som asi nespravil nič iného." "Pozerám sa na to zo stanoviska vedenia, a nič zlého na tom nevidím."

Negatívny asertivita

V tomto prípade súhlasíme s kritikou, ale nenecháme sa jej zaskočiť. Sme sebakritickí, a tým vlastne znižujeme agresivitu kritika, ktorý čakal skôr výhovorky z našej strany. Napríklad: "Mrzí ma to, urobil som chybu a chcem ju napraviť." "Máš pravdu, ten obchod sa mi nepodaril."

Ako sa správať asertívne

Odohraný gramoplatne

Tak ako gramoplatne časom preskakuje stále dokola, tak aj my môžeme komunikovať. Na rozdiel od nej prestaneme žiadať o to, čo sa snažíme a načo máme právo potom, čo dosiahneme svojho. Nenecháme sa vtiahnuť do diskusie, a tým odviesť pozornosť od hlavnej témy. Máme svoju formulku, ktorú stále dokola opakujeme a nenecháme sa vyprovokovať.

U veľa z nás vznikajú pocity viny, ak majú povedať druhému na čokoľvek nie. Je to však chyba. Mám právo odmietnuť treba pozvanie na večeru, pohárik, bez musíme zdôvodniť prečo. V pokoji opakujeme svoje nie. Môžeme dať najavo, že chápeme stanovisko druhej strany, uznávame je, ale pre nás osobne je neprijateľné, a tak trváme na našom nie.

Ako presadiť svoju

Na prvom mieste je technika požiadanie o láskavosť. Nie je dobre čakať, až nám naše želanie ostatné prečítajú z očí. Žiadosť o láskavosť môže mať osobný charakter. Napríklad: "Urob to prosím pre mňa." Tón musí zodpovedať prosbe, nie výčitce či rozkazu. Asertivním požiadaním nie je, začíname ak vetu slovami: "Nemohol by si ...". Automaticky sa potom ponúka odpoveď: "Nemohol."

Ak nám vyhovené nie, berte to športovo a majte radosť z toho, že ste to aspoň skúsili. S variantom odmietnutie počítajte vopred. Mnohí sa však obávajú o niečo požiadať, pretože majú strach z odmietnutia. Želanie, ktoré nevyslovíme, trvá a potom sa cítime frustrovaní, že nám druhý nevyhovel. Nevyslovenému želanie však nemožno vyhovieť. Keď nám niekto odpovie "nie", nie je dôvod, prečo sa hneď cítiť nahnevane, urazene. Veľkou chybou je tiež, začneme ak premýšľať, ako sa príslušnému pomstím a oplatíte mu odmietnutie.

Asertivitou ku kompromisu

Kompromisy bývajú najčastejšie uzatvárajú medzi ľuďmi, ktorí majú k sebe určitý vzťah, alebo sú motivovaní, aby kompromisu dosiahli.

Komplimenty v asertivitě

Nevedomky nás učili, že s pochvalou máme šetriť. Umenie chváliť nám nie je hocikedy dané. Skúste si spomenúť, ako Vás pochvala motivovala k vyššiemu výkonu. Skúste sa navzájom viac chváliť. Muž, ktorého pochválime za to, ako je šikovný a zručný, Vám určite nabudúce pomôže radšej, než ak budete brať jeho pomoc ako samozrejmosť. Na druhú stranu, povie ak muž žene, ako jej to pristane, žena akoby zkrásní. Rozjasní sa jej pohľad, napriami sa, usmeje sa.

Reakcie na kritiku

V tomto prípade máte tri možnosti, ako reagovať asertívne na kritiku: súhlasiť s kritikou, mať otvorené dvere alebo pýtajte sa na negatíva.

* Súhlas s kritikou - napríklad: "Máš pravdu, už si dám pozor." "Áno, bola to chyba."
* Otvorené dvere - použijeme v situácii, keď cieľom kritizujícího nie je poväčšinou snaha o konkrétnu nápravu. Chce sa len pomocou kritiky odreagovať, vybiť si svoj momentálny afekt a my sme sa jeho obeťou stali preto, že sme práve po ruke, alebo patríme medzi ľudí, ktoré nemá zrovna rád. Chce nás ponížiť a vyviesť z miery. Manipulatívne kritika má niečo spoločného s vydieraním. Akonáhle raz na protivníkovu hru pristúpime, bude naša protistrana zvyšovať nároky, a len tak ju niečo neodradí. Môže sa stať, že niekedy nemožno súhlasiť s ničím, pretože kritik o tom, čo kritizuje, nemá ani potuchy. Potom v rámci otvorených dverí volíme tzv zrkadlo. V dialógu iba zrkadlíte to, čo náprotivok hovorí. Zmyslom otvorených dverí nie je v žiadnom prípade priznanie k veciam, ktoré sme neurobili.
* Dopytovanie na negativa - asertívne je nenechať sa kritikou vyviesť z miery. Vychádzajte z toho, že chyba je len chyba, a tú možno napraviť. Budeme klásť otázky podnecujúce kritika ku karhanie. Tým do istej miery prevezmeme iniciatívu. Niekedy sa kritika, ak budeme sa správne pýtať, môže rozvinúť v docela konštruktívnu diskusiu, pri ktorej zistíme, že protistranu trápi v skutočnosti niečo iné, než čo kritizuje.

Sebeotevření v asertivitě

U sebeotevření je dobré pamätať, s kým práve hovoríme av akom národmi s ním sme. Tak, ako sa sebeotevření vypláca vo vzťahoch intímnych, môže sa rovnako obrátiť proti nám. Keď sa chceme niečo dozvedieť, musíme sa vedieť pýtať, ale tiež vedieť načúvať. Umenie počúvať ide ruka v ruke s trpezlivosťou a umením mlčať. Nič sa väčšinou nedozvieme, ak svojmu proťajšku budeme predčasne vnucovať vlastné myšlienky. Je potrebné bez nejasných náznakov vyjadriť to, čo cítime, ako sami veci vidíme a prežívame. Umenie viesť rozhovor spočíva iv tom, že dokážeme vystihnúť pre hovor vhodnú situáciu. Nie každá chvíľa je stvorená pre popovídání.

Vedenie rozhovoru s neznámou osobou

Ak sa chystáme na večierok, ples, otvorenie výstavy apod, je veľká pravdepodobnosť, že tam bude veľa neznámych ľudí, s ktorými si môžeme porozprávať. Ako však viesť neformálne rozhovor na verejnosti s neznámymi ľuďmi? Napríklad pristúpime k diskutujúci skupine a priateľsky pozdravíte a dodáte: "Smiem sa k Vám pripojiť?". Ak diskutujúci pozitívne zareagujú, je priestor pre predstavenie sa. Potom načúvate, o čom ide reč. Po chvíli sa môžete do diskusie zapojiť tiež. Možnosť neformálneho rozhovore nepríde sama, my musíme za ňou. Na záver môžeme ostatným ponúknuť našu vizitku a dostať vizitku aj protistrany.

Životné prístupy

Každý z nás je iný a inak koná. Niekto z nás ide pasívne, iný asertívne a druhý zase agresívne.

* Pasívne konajúci - nedokáže presadiť svoje požiadavky, nevie ich ani primerane ostatným oznámiť. Pôsobí unavene, vyčerpane, depresívne. V spoločnosti ľudí je skôr neviditeľný, sedáva vzadu, nie je rád stredobodom pozornosti.
* Agresívne konajúci - užíva často vulgárnych slov, zvyšuje hlas. Agresívne sú aj jeho postoje typu "Všetci sú zlí, iba ja som dobrý."

Asertívne desatoro

Máte právo povedať:

*Je mi to jedno

* Nerozumiem
* Neviem

Máte právo robiť:

* Chyby a byť za ne zodpovední

* Nelogická rozhodnutieMáte právo:

* Zmeniť svoj názor
* Byť nezávislí na dobrej vôli ostatných
* Posúdiť, či a nakoľko ste zodpovední za riešenie problémov druhých
* Neponúkať žiadne ospravedlnenia a výhovorky odôvodňujúce Vaše správanie
* Sami posudzovať Vaše vlastné správanie a byť za ne zodpovední


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: