Muži a ženy - nakupovanie

Spolužitie muža a ženy nie je vždy ideálny. Preto je potrebné si ujasniť základné údaje o svojom náprotivku, jeho potrebách a správaní. Nasledujúci článok vám môže v tomto bádaní pomôcť.


Nakupovanie - ako nakupovať

Táto ženská záľuba je u mužského pohlavia nepríliš obľúbená. Aspon takto záležitosť komentujú ženy. Skutočnosť nie je až tak jednoznačná. Muži neradi nakupujú v prítomnosti ženy, naše mozgy sú aj na túto úlohu odlišne stavané.

Príklad nakupovanie muža

Variant "A" - Muž si má kúpiť košeľu na nejakú konkrétnu príležitosť. Sám pôjde av prvej predajni s odevmi vyberie tú, ktorá sa mu najviac páči, predavačku poprosí o odev s jeho veľkosťou a spokojne odchádza.

Variant "B" - rovnaký muž, rovnaký deň, isté mesto, rovnaká situácia, ale so ženou. Počínanie zaberie celý deň, pretože žena prichádza nakupovať danú vec už s presnou predstavou a nájsť presne onú vec nie je tak ľahké. Lenže keď muž ukáže na košeľu, ktorú si vo variante "A" kúpil, žena sektore, že takýchto svetle modrých má najmenej tri a že ona na udalosť má pripravené šaty vo vínovej farbe. Preto ich poslanie dnešného nákupu je, nájsť a kúpiť košeľu práve onej červenej farby.

Predávajúci síce ponúkne pár košieľ, lenže prvý má dlhý rukáv av tej dobe teplomery siahajú do značných výšin

Farba druhej košele má zas iný odtieň, než ženine šaty a tretí je v menšej veľkosti, než ktorú dotknutý neoblečie. Vydajú sa teda do predajne ďalšie. Tam žena zahliadne úžasnú sukňu, ktorú si samozrejme vyskúša.

V momente, kedy sa vzhliada v zrkadle

v hlave ju preletí myšlienka nadobudnutie nového páru topánok, pretože k pripraveným šatám sa jej žiadne nehodí. "Honba" za košeľou sa zrazu premieňa za topánky. Keď si vo štvrtej predajni s obuvou jedny skúša, spomenie, že vedľa seba stoja muž, ktorý určite nemá na slávnosť košeľu, kvôli ktorej tu vlastne stojí.

Ďalšie zastavenie na trase je teda opäť na košeli

V najbližšom odevníctve síce nachádza nejakú tú hodiaca sa, ale nie je to pořád to pravé. Žena si túto skutočnosť teda uloží do pamäte a bez povšimnutia, že muž koulící očami s nechápajícím výrazom v tvári viditeľne nerozumie tomuto počínanie. To už sa ale nachádzajú v ďalšej predajni. Keďže je tu ale tunajšia výber katastrofálne, vracajú sa do predchádzajúceho obchodíku. Počínanie ženy už vyzerá, že za pár sekúnd košele odkúpený bude, keď v tom si nakupujúci informuje, kde môže objaviť presne to, čo hľadá. Všetkého zanechá a ponáhľa na druhý koniec mesta, celá šťastná, že jej to konečne napadlo.

Otrávený muž zbystria, lebo je to šanca na vyslobodenie z tohto děsného kolobehu

Sklamanie prichádza v momente, kedy na určené miesto prichádza a na dverách stojí tučný čierny nápis inventúra. Vracajú sa teda na predošlé miesto.

Medzitým žena stačí dostatočne nakúpiť pre zvyšné členov rodiny aktuálnej potreby

a ešte stihne navštíviť všetky obchody s obuvou, aby sa presvedčila, že urobila najlepšie, keď si lodičky, obývajúca jednu z krabíc, ktorú manžel nesie, kúpila.

Toto dianie nemôže muž pochopiť, potrebnú obuv predsa má

Pre neho to je len zbytočné plytvanie času. Lenže ženu veľmi teší, keď vidí, že si vybrala tie najlepšie topánky a hlavne za najvýhodnejšiu cenu.

Akonáhle z jednej takejto predajne obuvi vychádza

na náprotivnej strane ulice si všimne košele vo výkladnej skrini a chytí ju radosť. To je totiž presne to, čo si predstavovala. Po celom tom dni teda odomyká domové dvere sa spokojným pocitom, nakúpila totiž všetko, čo mala plus mnoho ďalšieho tovaru, ktoré bolo treba a za ňu stojaci muž je konečne rád, keď obýva svoje obľúbené kreslo av ruke zviera diaľkové ovládanie televízie.

Zaobchádzanie so slovami - muži a ženy

Muž je totálne skončený. Chcel by odpočívať, lenže jeho žena neustále okolo pobieha a ešte má veľa rečí, ktorými rovnako nimi neoznámi nič konkrétneho. Túto ženskú vlastnosť muži nikdy nepochopia. Kedysi dávno ženy v vtedajších rodinách rečou medzi sebou udržiavali kontakt. Bol to hlavný spôsob, ako sa zblížiť a udržiavať blízke priateľské vzťahy. A toto dianie môžeme pozorovať aj v súčasnosti.

Ženy nepotrebujú podmet k hovoru

Hovorí, aby tým udržiavali vzťahy medzi sebou. Mužom sa záležitosť môže javiť ako zbytočná. Prečo hovoriť, keď hovorím o ničom. A to je práve umenie žien - dokážu bez problémov viesť hovor bez toho, aby k niečomu smeroval. Medzi sebou si ženy takto rozumie. Neustále hovorí o aktuálnych skutočnostiach. Ak budete rozhovor takých žien pozorovať, všimnete si, že sa stále opakujú. Ženám totiž, na rozdiel od muža príhody neustále prebiehajú v hlave a ony takto nahlas premýšľa. Ďalšie vlastnosť ženskej reči je to, že nikdy nehovorí k veci. Tým podvedome núti poslucháča nielen počúvať, ale vžiť sa do úlohy hovorca a tak pochopiť, že jej problém je vskutku závažný a vyžaduje istú pozornosť. Ženy v tomto prípade sú si rovnocenné, preto rozumie tomu, keď žena nepovie všetko presne, postupne a logicky.

S mužom je to iné

Niekedy môže toto ženskej počínanie aj flegmatik prinútiť k rozčúlenie. Čo to má za zmysel hovoriť, nič tým neposkytnúť a práve keď si on potrebuje po celom nevydarenom pracovnom dni odpočinúť doma. Nie je teda divu, že sa radšej vydá do spoločnosti mužov. Ti nielen že nekladú zbytočné otázky, ale tiež zbytočne nehovorí. Informácie oznamujú len v prípade, že potrebujú radu, alebo naopak radu dať. Ich veľmi vyvinuté logické myslenie je k tomu aktu tak prispôsobené.

Kvalita, kvantita - podvedomý bodovací systém

Zvláštnosťou ženského rokovaní je aj ich podvedomý bodovací systém. Ak muž prinesie raz za týždeň žene kyticu najmenej deviatich ruží, dostáva pomyselný bod. Prináša Ak ale sused svojej žene každý deň jednu ružu, dostáva za každú tiež po jednom bode. Na konci týždňa má teda prvý muž za ruže bod jeden, ale muž druhý bodov sedem. Bodovania si žena plne neuvedomuje. Má už tak prispôsobený mozog a len muži oznamuje, že susedka je obdarovávanie kvetinou každý deň, kdežto ona len raz. Nechápajúcich muž je znepokojený, že minie väčšiu sumu peňazí ako sused a ešte sa dočká nespokojnosti ženy. Tu sa stretávame s ďalším rozdielom medzi mužmi a ženami.

Muži preferujú kvalitu, ženu kvantitu

V starých dobách muž, ktorý priniesol každý deň uloveného zajaca, tak zabezpečil živobytie prehistorickej rodiny na celý deň. Splnil tak svoj úlohu. Ale muž, ktorý raz za týždeň priniesol veľkého jeleňa, splnil rovnaký úlohu ako muž, ktorý ulovil len malého bažanta. Mäso sa ale neskladovalo a to, čo rodina nezjedol, sa rozdelilo medzi iné rody pobytom v okolí. Muž za jeleňa bol hrdý, pretože dopravenie mŕtveho zvieraťa o takej váhe bol úloha neľahká as porovnaním zajaca vyžadoval prípadnú pomoc iných.

* Páni sa teda za takú prácu veľmi pochvaľovali. Pre ženy sa ale príhoda rovnala tak v prípade jeleňa, tak zajaca.

A diania pozorujeme aj dnes. Ak žena vidí na ulici upútavku do predajne s odevmi, nesúci až 50% zľavy, v krátkom okamihu sa na prahu dverí predajne objaví. Po čine si len pochvaľuje, že si pôvodne za zabitie tisícikoruny chcela zaobstarať jedny, ale jej tašku obývajú dvoje.

To muži, ako v skorších dobách, kedy prinesení obrovského diviaka mu prinášalo viac šťastia, ako ulovené holoubě každý deň, tak iv dobe dnešnej muž väčšej miere zdieľa radosť z džínsov za 2000Sk, než rovnakých za polročné etapu čakanie s päťdesiatpercentné zľavou.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: