Javy ovplyvňujúce vzdelávanie

Dospelého jedinca môže pri schopnosti učiť sa ovplyvňovať najrôznejšie sprievodný jav, ktorý do veľkej miery plynie a korešponduje s jedincovými motivačnými faktormi. Sprievodné javy môžu do určitej miery prinášať jedinci pozitívny i negatívny vplyv.


Počas etáp dospievania je osobnosť ovplyvňovaná javy, ktoré formujú jeho bytia a vedomia v spoločnosti i rodine.

Sprievodný jav môže jednak zvyšovať motiváciu dospelého k vzdelávaniu, tak aj predstavovať bariéru v štúdiu. V priebehu vzdelávania sa môže dospelý jedinec dostať aj do situácie, kedy z najrôznejších dôvodov nezvládne požiadavky, ktoré dané štúdium vyžaduje. Sprievodných javov môže byť viac, ktoré sa u dospelého jedinca vyskytnú, či už postupne alebo v previazanosti. Ak je dospelý jedinec dostatočne motivovaný, pevnej vôle, bude veľa záležať na ňom samotnom, ako sa so sprievodnými javmi vysporiada, ak bude chcieť sa ďalej vzdelávať a vedieť sa učiť.

Sprievodné javy podieľajúce sa na vzdelávaní

V spoločnosti je jedinec ovplyvňovaný ostatnými ľuďmi, s ktorými je v kontakte priamo alebo nepriamo. Vzdelávanie a vplyv výchovy rodičov, vzájomné pôsobenie súrodencov napomáha, zvyšuje, alebo naopak znižuje definovanú motiváciu dospelého a jeho schopnosť ďalej sa vzdelávať. Dospelého jedinca ovplyvňuje pri rozhodovaní i samotnom štúdiu špecifiká danej krajiny (jazyk, etika ai), možnosť vyplývajúce z charakteru regiónu, ekonomická pozície (v zamestnaní, na trhu práce), dostupnosť modernej technológie. Na vzdelávanie sa podpisuje aj súčasný vek študujúceho, jeho pohlavie aj životospráva, ktorú vedie.

Analýza sprievodných javov

* Lektor

Pri vzdelávaní dospelých závisí aj na umenie lektora, či účastníka edukačných aktivít dokáže motivovať k učeniu. Mieru a stálosť jedinci motivácie k štúdiu ovplyvňuje najmä jeho úspech či neúspech pri ďalšom vzdelávaní. Preto je predpokladom, že pedagógov dospelých disponuje osobnostnými, psychologickými i didaktickými kompetenciami, kedy zvolia takéto vzdelávacie metódy, ale aj techniky a formy, ktoré zohľadňujú vývojové zmeny jedinca, konkrétne jeho vek, subjektívne a objektívne podmienky a možné bariéry dospelého. Vhodne použitá vzdelávacie metóda smeruje k zabezpečeniu efektivity edukačného pôsobenia na jedinca, poťažmo vedie k posilneniu jeho motivácia v priebehu štúdia. Jedinec pri učení vníma aj zmeny v rodinných a sociálnych pomeroch.

* Personálna sprievodný faktor

V prípade vplyvu personálneho doprovodného faktora možno uviesť jedincův životný cyklus (v priebehu života sa mení jeho potreby a preto sa mení aj jeho kúpnej správanie, dochádza ik dôležitým přelomům v jeho živote (svadba, založenie rodiny, rozvod, úmrtie ai), dosiahnutú úroveň vzdelanie, veľký odstup od posledného systematického vzdelávania, udalosti v osobnom živote, vzťah k učenej látke, k lektorovi, dosiahnutú úroveň vzdelávania (nedostatok predchádzajúcich vedomostí), chybne poňatú motiváciu, organizáciu štúdia, sebauvedomenie (vzťah jedinca k okoliu, jeho predstava o sebe samom ), nevhodný učebný štýl.

* Profesia

Nemožno nespomenúť u dospelého jedinca pôsobenie jeho profesionálnej etapy na jeho učenie. Dospelý môže byť ovplyvňovaný vyštudovaný a obhajovaný profesií, udalosťami v profesijnom živote.

* Finančná záťaž

Pre dospelého jedinca je ďalšie vzdelávanie spojené s určitou finančnou záťažou. Pre niekoho môžu finančné dôvody súvisiace so štúdiom predstavovať veľkú bariéru. Ten, kto je finančne zabezpečený a výdavky po dobu štúdia mu nezníži jeho životný štandard, nebude mať tento sprievodný jav značne negatívny vplyv na zmenu jeho motivácie pri vzdelávaní. Horšie túto situáciu bude vnímať jedinec, ktorý sa v určitej životnej etape ocitne mimo zdroja príjmu. Takýto jedinec môže dokonca uvažovať o skončení štúdia, pretože si nebude môcť dovoliť investovať do ďalšieho vzdelávania. Finančné výdavky a nestabilita životného príjmu jedinca, môže byť aj jedným z dôvodov, prečo vôbec nezačne študovať.

* Širšie a väčšiu možnosť uplatniteľnosti na trhu práce

S vyšším dosiahnutým vzdelaním má dospelý jedinec širšiu a väčšiu možnosť uplatniteľnosti na trhu práce.

* Lepšie mzdové ohodnotenie

S vyššie uvedeným súvisí aj lepšie mzdové ohodnotenie v porovnaní s jedincami s nižšou úrovňou dosiahnutého vzdelania. Dospelý študujúci musí počítať s menším komfortom spojeného s uskromněním vo vynaložených nákladoch na štúdium, literatúru a dopravu, napríklad obmedzenie výdavkov pre záujmy, voľnočasové aktivity ai Náklady spojené so štúdiom môžu prinášať určitú mieru dočasného diskomfortu. Vyššie dosiahnuté vzdelanie však na druhú stranu otvára možnosť lepšieho a príjemnejšieho žitia, návratnosť vynaložených nákladov na štúdium aj vo forme vyšších zárobkov, než pri dosiahnutom nižšom vzdelanie.

* Časová záťaž

Štúdium je spojené s časovou záťažou. Dospelý jedinec, ktorý je zamestnaný, nemá toľko časového priestoru na prípravu a učenie, ako jeho mladší vrstovník, ktorý ešte nevstúpil na trh práce a jeho hlavnou starosťou je vzdelávanie.

* Pokrok spoločnosti

V dnešnej dobe si nemožno predstaviť, že by niekto na sebe nepracoval. Sebavzdelávania je dôležité nielen pre zamestnania, kedy takto dospelý jedinec prejavuje svoj záujem o odbor, obhajovaný pozíciu, flexibilitu, schopnosť rýchlo reagovať na požiadavky zamestnávateľa ai Ak chce udržať krok s rastúcim vývojom, mať uplatnenie na trhu práce, nemožno očakávať, že vystačí v zamestnaní s informáciami, ktoré si osvojil počas adaptačné doby v novej práci. Či už sa jedná o pozíciu manažéra, robotníka, každý z nich, ak chce byť uplatniteľný, musí držať krok s novými informáciami, pracovnými postupmi a technológiami, s ktorými pracuje.

* Vek

Dospelý jedinec má pre vzdelávanie podobné predpoklady ako ostatné vekové skupiny ľudí. S vyšším vekom môže dospelý jedinec horšie vstrebať a pochopiť nové informácie. Na druhú stranu však s rastúcim vekom u dospelého pribúdajú skúsenosti, ktoré mladší vrstovník nemá a môžu mu chýbať pre ľahšie a rýchlejšie osvojenie učebnej látky. U osoby vyššej vekovej hranice postupne dochádza k zníženiu digitálnej gramotnosti. Starší človek sa ťažšie vysporiadava so zvyšujúcou sa úrovni technologického pokroku v oblasti informačných a komunikačných technológiách. S pribúdajúcim vekom jedinec vynaložia väčšie úsilie pri osvojenie nových informácií ako jeho mladší vrstovník.

Starší jedinec, ktorý študuje na univerzite tretieho veku, predstavuje cestovanie na skúšky, ak je univerzita mimo jeho bydliska, fyzickú i časovú náročnosť.

S pribúdajúcim vekom sa pred alebo počas vzdelávania môžu objaviť obavy, strach z nových, neznámych informácií, tempa pri štúdiu, nepochopenie študujúci látky ai

* Únava

S vyšším vekom však môže úzko súvisieť únava. Vzdelávanie je závislé na individuálnych vlastnostiach, schopnostiach, duševnom, telesnom zdraví, na úrovni motivácie k štúdiu, záujmoch ai

* Vyučovacie metódy

Vyučovacie metódy, ktoré sú prispôsobené mladším vekovým skupinám, nemusí vyhovovať starším vekovým skupinám. S pribúdajúcim vekom môže ubúdať šanca uplatniteľnosti na trhu práce. Aj napriek získanie ďalšieho vzdelania môže mať jedinec s vyšším vekom menšie príležitosti na trhu, ako mladšie a flexibilnejší jedinci.

* Moderné technológie

Dôležitosť modernej technológie pri vzdelávaní, najmä pri ďalšom vzdelávaní je veliká pre dospelého jedinca, ktorý pri štúdiu potrebuje počítač alebo notebook a internetové pripojenie. Ak je umožnené ątudentovi túto technológiu využívať priamo školou, určite je to pre neho spríjemnením pri štúdiu.

* Technické zázemie

Pri učení je dospelý ovplyvnený aj technickým zázemím, kde študuje. Človek vníma v tomto prostredí tiež momentálnej hluk, osvetlenie, teplotu.

* Fyzický, psychický stav

Priebeh a vývoj učenia u respondenta ovplyvňuje jeho fyzický stav (sviežosť, zdravie, neuspokojený telesné potreby) a psychický, súčasný stav (city, stav pozornosti). Zdravotný stav pôsobí na pozornosť, náladu a výkon jedinca. Zhoršenie stavu nemusí nastať len v priebehu choroby, ale tiež už pred jej začiatkom alebo v čase rekonvalescencie. Jedinec sa lepšie učí a má viac sily, ak je zdravý, ako keď ho niečo bolí, je chorý. Nikomu sa nedarí v práci, pri akejkoľvek činnosti, pri učení vždy na sto percent. Jedinec je pri vzdelávaní ovplyvnený aj svojim súčasným stavom. Ak má zlý deň, mrzutý náladu, rozptýlenou pozornosť, nemusí sa mu pri učení dariť.

* Okolie

Na učiaceho sa dospelého má vplyv aj interakcie ostatných jedincov, čiže vzájomné reagovanie dvoch alebo viacerých jedincov. Interakciu je možné členiť na komunikáciu (verbálnu a neverbálnu), prosociální rokovania (rokujeme v prospech druhého bez vyžadovania odmeny), kooperatívnou rokovania (spoločné aktivity jedincov za dosiahnutie vytýčeného cieľa), agresívne správanie (opak prosociálneho rokovaní). Či už je učiaci sa jedinec členom malé alebo veľké sociálne skupiny, jeho členovia, druhí jedinci na neho pôsobí. Pri ďalšom vzdelávaní na jedinca pôsobí spolužiaci, lektori, rodina, ale aj zamestnávateľ a kolegovia z práce.

* Sebadisciplína

Svedomitosť, dôkladnosť, húževnatosť naproti tomu aj lenivosť, vyhýbanie sa učebným povinnostiam a nedbanlivosť dospelého jedinca, čiže jeho charakterovo voľní vlastnosti ovplyvňujú dospelého pri učení. Pri učení je dôležitá jedincove usilovnosť a vytrvalosť.

Po pracovnom dni dospelému nezostáva toľko energie na učenie, ako študentovi prezenčného štúdia, ktorý nie je zaťažený pracovnými povinnosťami. U dospelého sa prejaví skôr či neskôr únava a priebeh jeho počiatočnej motivácie tak k štúdiu môže slabnúť. K únave môže prispieť aj pri nesústredenosť, vyrušovanie pri učení, málo sebadisciplína.

* Spolužiaci

Možno předpokládávat, že vo väčšej miere bude spolužiak ovplyvňovať viac jedinca povinnej školskej dochádzky ako jedinca dospelého. V druhom prípade môže jedinec skôr očakávať vzájomnú pomoc od spolužiaka (odovzdávanie skúseností, poskytovania poznámok z prednášok a i.).

* Uznanie

Vystuduje Ak niekto základné, stredné aj vysokú školu ešte pred vstupom na trh práce, nie je to toľko prekvapujúce a ojedinelé. Študuje Ak však dospelý jedinec a súčasne je aj zamestnaný, ukazuje to predovšetkým na jeho záujem o zvyšovanie, prehlbovanie kvalifikácie. Niekto dospelého študujúceho nemusí chápať, čuduje sa mu, iný ho môže obdivovať, podporovať ai Uznanie kolegov sa bude určitým spôsobom líšiť od uznania najbližších z rodiny, s ktorými zdieľa domov, spoločné rodinné puto. Nemusí toto však platiť u každého.

Sprievodné javy čiže činitelia ovplyvňujú jedinca pri učení. Nie len vplyv jedného, ale viacerých zároveň sprievodných javov vedie dospelého k úspechu alebo neúspechu. Jednotlivý sprievodný jav teda nepôsobí na jedinca oddelene alebo samostatne, sprievodné javy sa navzájom kombinujú a dopĺňajú.

Vzájomné pôsobenie motivačných faktorov a sprievodných javov

* Dospelý jedinec, ktorý sa rozhodne pre prehĺbenie alebo zvýšenie svojho vzdelávania, je na začiatku štúdia určitú miere motivovaný. V priebehu štúdia sa však vďaka pôsobením sprievodných javov, môže jeho motivácia zmeniť.
* Jeho záujem pri štúdiu môže ojedinele alebo opakovane klesať, a to formou mierneho, stredného či prudkého zostupu. Motivácia môže počas času aj klesnúť, potom následne opätovne vzrásť miernu, strednú alebo výrazne lepšia formou. Motivácia u dospelého môže vykazovať aj stabilne ustálenú hladinu s nepatrnými zmenami poklesu i vzostupu. V priebehu štúdia však môže jedincove motivácia postupne alebo strmo stúpať po celý čas jeho vzdelávania.
* Každý sprievodný jav môže mať vplyv na zmenu motivácie u dospelého, či už sa bude jednať o rozdiel medzi jeho vstupným očakávaniami a skutočnosťou, alebo o udalosti v osobnom a pracovnom živote.
* Čo a kto môže niektorého jedinca motivovať, u druhého môže mať negatívny vplyv. Motivačný faktor je ovplyvňovaný sprievodnými javmi, ktoré spätne ovplyvňujú motiváciu dospelého, a to v nepatrnom, alebo naopak veľkom meradle. Sprievodný jav nemusí byť len príčinou poklesu motivácie, môže naopak motiváciu dospelého zvýšiť.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: