Islam, Budhizmus a Prírodné náboženstvo

V dnešnom článku o náboženstvo sa vydáme do sveta budhistov, moslimov a medzi domorodé kmene Ameriky a Austrálie, Afriky a do Tichomorských ostrovov. Každý národ má svojho boha.


Islam

Islam je monoteistické abrahámovskú náboženstvo založené na učenie proroka Muhammada, náboženského a politického vodcu pôsobiaceho v 7. storočia. Slovo islam znamená "podriadenie sa" alebo odovzdania sa Bohu - arabsky Alláhovi. Stúpenec islamu sa nazýva moslim, čo znamená "ten, kto sa podriaďuje Aláhovi"

Počet moslimov je 1 až 1,8 miliardy, čo z islamu robí po kresťanstve druhé najväčšie náboženstvo sveta. Moslimovia veria, že Boh Mohamedovi zjavil Korán, ktorý spoločne so Sunny (čo sú Muhammadovy činy a slová) považujú za základné pramene islamu. Moslimovia nepovažujú Muhammada za zakladateľa nového náboženstva, ale za obnoviteľa pôvodný monoteistické viery Abraháma, Mojžiša, Ježiša i ďalších prorokov islamu.

Podľa islamskej tradície Židia a kresťania skreslili zjavenia daná Bohom skrze prorokov, a to buď zmenou textu, nesprávnou interpretáciou alebo oboje. Islam v sebe zahŕňa mnoho náboženských praktík. Všeobecne sú moslimovia povinní dodržiavať päť pilierov islamu, teda päť povinností, ktoré moslimami spájajú vo spoločenstiev. Islamské právo (šaría) ďalej vyvinulo tradíciu rôznorodých pravidiel, ktoré sa dotýkajú prakticky všetkých aspektov života moslima i celej spoločnosti. Zahŕňa napríklad príkazy a pravidlá týkajúce modlitieb, džihádu, ale aj bankovníctvo či konanie potreby. Takmer každý moslim je príslušník jednej z dvoch hlavných islamských vetiev, a to sunny (asi 85%) alebo šíiy (asi 15%).

Islam je prevládajúce náboženstvo v Severnej Afrike, na Blízkom východe a niektorých častiach Ázie. Početnej moslimskej komunity sa nachádza v Čínskej ľudovej republike, na Balkáne, vo Východnej Európe a Rusku. Časť moslimov tiež tvoria prisťahovalci v rôznych častiach sveta ako je západná Európa. Okolo 20% moslimov žije v arabských krajinách, 30% na Indickom subkontinentě a 15,6% v Indonézii.

Šesť článkov viery

1. Viera v Alaha
2. Viera v anjelov
3. Viera v Prorokov
4. Viera v Knihy
5. Viera v Súdny deň a posmrtný život
6. Viera v predurčenie

Päť pilierov islamu

* Viera v Jedinosť Božej a božské poslanie Mohameda (Šahada)
* Modlitba - šalát (päťkrát denne s Qibla v Mekke)
* Pôst (v mesiaci Ramadánu od úsvitu do súmraku - Saum)
* Tohtoročné almužny chudobným (2,5% čistých ročných ziskov v prospech nižších sociálnych vrstiev: zakát - neskôr sa z neho stala náboženská daň, potom tieto prostriedky bolo možné použiť nielen charitatívne, ale ik zabezpečenie chodu moslimskej obce)
* Púť do Mekky (raz za život, ak to umožňuje finančná situácia a zdravotný stav moslima-Hadždža)

Mešita

Mešita (arabsky masžid) je miesto uctievania, kde sa moslimovia, nasledovníci islamu, modlia. Slovo "masžid" v arabskom jazyku má pôvod v slove "sažada", čo znamená "položiť čelo na zem", a má vzťah k modlitbe. Mešita je miestom uctievania Boha, ale slúži aj ako miesto, kde sa vyučuje náboženským otázkam, kultúre, ekonomike a vôbec všetkým veciam, ktoré prospievajú spoločnosti.

Úcta k seniorom

V moslimskom svete je veľká úcta k matke ik otcovi a k starým ľuďom. Niekde ešte deti odchádza od starších ľudí pospiatky, aby sa k nim neotočil chrbtom, pretože to sa považuje za neúctivé.

Korán

* Najcharakteristickejším rysom koránskom múdrosti je, že nie je statická, suchá. Je to druh dynamickej múdrosti, ktorá provokuje k zamysleniu a zrýchľuje tep srdca. V tejto múdrosti je silný dynamizmus a hybná sila, ktorú dosvedčujú historické dôkazy a taktiež samotný Korán. Na začiatku Muhammadova posolstvo bol Korán jeho jedinou silou a koránskom múdrosť bola jeho jedinou múdrosťou.
* Ďalším významným rysom Koráne je jeho praktickosť. Neupadol do oblasti zbožných prianí. Jeho učenie nevyžaduje nemožné, ani sa nevznáša na ružových prameňoch nedosiahnuteľných ideálov. Korán prijíma človeka takého, aký je, a vyžaduje od neho, aby sa stal takým, aký byť môže. Neoznačuje človeka za bezmocné alebo beznádejnej stvorenia, odsúdenej už od narodenia k smrti, ponorené do hriechu od kolísky až do hrobu, ale kreslí ho ako vznešenou, čestnou a dôstojnú bytosť.
* Tretím charakteristickým rysom je umiernenosť a středovost čiže harmónia medzi božským a ľudským, duchovným a hmotným, individuálnym a kolektívnym atď Korán venuje náležitú pozornosť všetkým životným faktom a potrebám človeka a pojednáva o nich tak, aby človeku pomohol uvedomiť si vznešené ciele jeho bytia.

Prírodné náboženstvo

Najstaršími zatiaľ praktikovanými náboženstvami sú prírodné náboženstvo, s ktorými je možné sa stretnúť u indiánskych kmeňov, pôvodných obyvateľov Austrálie a na niektorých ostrovoch v Tichom oceáne av Afrike.

Ich základom je kontakt s prírodnými bohmi, ktorí určujú správanie všetkých zvierat a rastlín, počasie i ľudské osudy. Takmer všetky indiánske severoamerickej kmene veria napríklad vo "Veľkého ducha", ktorý sa u niektorých kmeňov nazýva "Manitou".

Prostredníkom medzi svetom duchov a tunajším svetom je často medicinmani, nazývaný v Ázii "šamana".

Austrálski Aboringové verí, že svet bol stvorený v "dobe snov". Je pre nich posvätná krajiny, ktorej sa cíti byť súčasťou.

Mnoho Afričanov verí vo Veľkého Boha, ktorý stvoril svet, av mnoho malých bohov, prírodných duchov a duchov predkov, žijúcich u svojich potomkov.

U amerických, afrických a pacifických prírodných náboženstiev nutné vyčleniť veľmi vyvinutý kult predkov ako možný sekundárny jav, pretože predkovia nepožívala božej úcty, ale vystupovali ako Tešiteľ ľudí u svojvoľných mocností prírody. Tie boli zosobnené a pomenované, aby boli zrozumiteľné kultu a rituálom a boli prístupné. Je pochopiteľné, že u roľníckej kultúry, ohrozené suchom, sa tešili najväčšej úcte bohovia vôd, kdežto u námorných Polynézania bohovia vetra.

Budhizmus

Budhizmus je nábožensko-filozofický systém, ktorého základ vytvoril Gautama Budha pravdepodobne v 5. storočie pred Kr v severovýchodnej Indii.

Ide o jedno z najrozšírenejších svetových náboženstiev, ktoré vyznáva približne 230 - 500 miliónov ľudí. Budhizmus je označovaný ako ateistické náboženstvo, hoci v mnohých textoch vystupuje veľa božstiev - bytostí, žijúcich vo vyšších dimenziách existencie.

Na rozdiel od teistického náboženstvá sú však tieto božstvá považovaná za bežné smrteľné a nevedomé bytosti podobne ako ľudia alebo zvieratá, len je presahujúce svojou krásou, schopnosťami a dlhovekosťou. Ako ateistické náboženstvo je predsa budhizmus možné označiť preto, že na dosiahnutie oslobodenia nie je potrebné viera v Boha, ako je tomu v teistického náboženstvách, pretože Boh ako pojem nie je v budhizme definovaný.

V neskoršej dobe došlo k vytvoreniu systému osvietených bytostí (Bódhisattva), ktoré bývajú nesprávne prirovnávaní ku kresťanským svätcom. Tieto myšlienky sa však v pôvodnom, theravádovém budhizmu nijako neobjavujú. Medzi ostatnými náboženstvami a filozofickými systémami zaujíma budhizmus špeciálne miesto postojom k duši. Neradí sa ani k eternalistickým systémom, ktoré tvrdia, že s telom sa rodia i duše ("ja"), ktorá po smrti pretrváva, ani k nihilistickými systémom, ktoré tvrdia, že s telom sa rodia i duše ("ja"), ktorá so smrťou zaniká. Namiesto toho tvrdí, že nemožno nájsť žiadnu entitu s ktorou by sme sa mohli identifikovať ako s "ja" (anátman) a teda že oba vyššie uvedené prístupy sú mylným dôsledkom nevedomosti.


* V Thajsku, Laose, Kambodži, Barme a na Srí Lanke je budhizmus, teda Budhovo učenie, nazývané ako Sasán - učení.V Tibete je najčastejšie používaný termín nangpä Cho - náboženstvo zasvätených
* V Číne - fo-Tiao - Budhovo učenie
* V Japonsku bukkjó - Budhovo učenie, či menej častejšie bucudó - Budhovho cesta.

Buddha sa vedome dištancoval od tých, ktorí vytvárali intelektuálne teórie o začiatku a konci, obmedzenosti a nekonečnosti sveta, pôvode človeka alebo posmrtného bytia vysvobozeného. Porovnával je sa nevidiacimi, z ktorých sa každý dotýka slona na inom mieste a potom sa dostáva do prudkého sporu o pravom tvare zvieraťa.


Najkratšia formulka Buddhovy filozofia je o troch charakteristikách všetkého existujúceho; z nej dá vyjsť pri nárys jeho obrazu sveta a človeka

1. Všetko (Sanskar) je pominuteľné-anitja

2. Všetko (Sanskar) prináša utrpenie - duhkha

3. Všetky javy (dharmy) sú iluzórne ako sen - anátman


Zastavenie kolobehu neustáleho znovuzrozování sa nazýva nirvána. Nirvána je konečným cieľom všetkých budhistov, napriek tomu Buddha neučil všetky svojich stúpencov, ako dosiahnuť okamžitého vyslobodenia, pretože každý nie je na túto cestu pripravený. Vyjadroval sa preto k mnohým aspektom vtedajšieho života. V budhistických textoch môžeme nájsť návody, ako dosiahnuť šťastie v tomto živote, čo robiť pre lepšie budúce zrodenie, ako sa správne chovať k manželke alebo manželovi a udržať si tak šťastný partnerský život v tomto i budúcom živote, ako si zachovať dobré priateľov, ako si udržať bohatstva atď


V budúcom článku nás čakajú taoisté, jehovisté a hinduisti.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: