Emócie - ako nás ovplyvňujú

Každý z nás oplýva určitou mierou citov. Niekto svoje emócie ovláda lepšie, iný sa s nimi netají, a prečo taky? Projevujme radosť, smútok, ľútosť, súcit, strach, hanba. Nie sme predsa roboti, ktorí necítia a len vykonávajú určité činnosti.


Význam emócií

* Mentálna stav, charakterizovaný cítením a sprevádzaný motorickými prejavmi, ktorý sa vzťahuje k nejakému objektu či vonkajšiu situáciu.
* Istý afektívne stav, ktorý je dôsledkom prekážky alebo oddialenie inštinktívna akcie.
* Slovo emócie je odvodené z latinského slova "Moti", pohyb, a zahŕňa v tomto zmysle všetky zmeny obsiahnuté v pojme emócie, zatiaľ čo pojem cit vyjadruje skôr len zážitkovú dimenziu emócie. City môžeme charakterizovať ako vzrušenie našej mysle, emócie ako vzrušenie organizmu, ale oboje tvoria ucelenú jednotu.

Znaky emócií

* Zážitok ľubovôle alebo nevôli.
* Úroveň vzrušenie, resp. zážitok napätia alebo uvoľnení.
* Podstata všetkých emócií je v ich subjektívne zážitkové dimenziu. Emócie sú predovšetkým špecifickými zážitky vzrušenie a rozhodujúce je ich zážitkový obsah. Emócie ako zážitky nám, nášmu duševnému životu dávajú základný význam.
* Podľa všeobecnej charakteristiky sa každá z emócií vyznačuje tým, že je viac či menej príjemná alebo nepríjemná a má svoju určitú úroveň vzrušenie. V skutočnosti však ku každej emóciu pristupuje ešte konkrétne zážitková kvalita, ktorá robí tú ktorú emóciu tým, čím je a podľa ktorej je emócie pomenovaná - napr radosť, smútok, hnev, hanba, strach.
* Len niekoľko málo emócií nemá akcent príjemného alebo nepríjemného, a to napríklad ľútosť.

Charakteristika emócií

Emócie sú komplexným fenoménom. Zahŕňajú v sebe zážitok, fyziologické zmeny a výchovné vzorce. Tak napr afekt hnevu je sprevádzaný zvyšovaním krvného tlaku a zrýchľovaním srdcového tepu, zvýšením hladiny adrenalínu v krvi a svalového napätia, mimovoľným zaujatím bojového postoja, zatínáním päsťou, vykřikováním vyhrážania, v krajnom prípade fyzickým útokom proti danému objektu.

Silné emócie vedú k zmenám nielen obsahu vnímanie, ale aj spôsobu vnímania. Silné emócie čiže afekte, činnosť dezorganizují, či už sú príjemné, alebo nepríjemné.

Každá emócie má svoj protiklad, napríklad radosť - smútok, odvaha - strach, úzkosť - nádeje, úcta - pohŕdanie, nadšenie - ľahostajnosť.
Intenzita emócií

Intenzita emócií sa prejavuje jednak v hĺbke prežívaní a jednak v sile ich prejavu, čo nemusí vždy spolu korešpondovať. Napríklad hlboký smútok, žiaľ má len pomerne slabú expresiu, inokedy však oboje korešponduje. Napríklad stav zúrivosti sa prejavuje navonok veľmi výrazne a vnútorne tento afekt úplne zaplavuje naše vedomie.

Intenzita emócií môže byť stupňovanie, čo je nie celkom jednotne vyjadrovania i pomenovaním týchto stupňov, napr obava, strach, zdesenie, hrôza, zloba, hnev, zlosť, zúrivosť apod

Vplyv emócií na motiváciu a učenie

Emócie majú funkčný vzťah ku všetkým psychickým procesom, avšak v tesnom vzťahu sú emócie najmä na motiváciu a na učenie. Vznik, trvanie i uspokojenie potrieb, základu motivácia, je sprevádzané emóciami, uspokojenie potreby má vždy pozitívne emočné akcent, ako je nasýtenie, úľava, pocit blaha.

Emócie sú činiteľmi výbere životných cieľov, ale aj prostriedkov: zatiaľ čo intelektové procesy a kognitívne činnosti vôbec sa vzťahujú najmä k vymáhania prostriedkov a orientáciu v štruktúre situácie, resp. jej modelovanie, konečným cieľom rokovaní je vždy dosiahnutie nejakého druhu uspokojenie, teda určitého emocionálneho stavu. Človek je skôr tvor racionalizující ako racionálne, pretože aj posledným kritériom rozumného je konieckoncov príjemné, ale nie len zmyslovo, ale aj vo význame vývojovo vyšších citov.

* Vzrušenie

Stav vzrušenie tvorí jednu zo základných dimenzií emócií, každá emócie sa vyznačuje určitou úrovňou vzrušenie. Pojem vzrušenie sa v podstate kryje s pojmom aktivácie, ktorý vyjadruje mnohorozmerný jav funkčné spôsobilosti organizmu: aktivácia má dimenziu psychickú a fyziologickú. Určitej úrovni aktivácie definované fyziologickými ukazovateľmi zodpovedá určitá úroveň emocionálnych zážitkov. Úrovne emocionálneho vzrušenia a aktivácia organizmu spolu vždy nekorešpondujú.

Nálady vyjadrujúca naše emočné ladenie

Nálady majú tendenciu všetko zaplavit, zatopiť, takže často nie sú pociťované len vo vzťahu k nášmu ja, ale ik celému okoliu, ktoré potom ako by malo rovnakú náladovú kvalitu.

V náladách sa zlievajú nepostrehnuteľné vplyvmi okolia s vnútornými impulzy. Kontrast medzi tým, ako vyzerajú veci vonku, a našim naladením akcentuje náladu: tak sa môžeme cítiť ešte viac skľúčený, kontrastuje ak naša temná nálada sa slnečným jasom deň, inokedy naopak dochádza k súzvuku určité nálady a okolitej krajiny.

* Príjemné a nepríjemné zážitky

Väčšina emócií sa vyznačuje určitou intenzitou zážitku príjemného alebo nepríjemného. Typickým príkladom intenzívne prežívané slasti je orgazmus, typickým príkladom silne nepríjemného zážitku je napríklad intenzívna bolesť zubov, hlavy apod

V emocionálnom živote hrá veľkú úlohu kontrast: niektoré pocity ľúbosti alebo nevôli vystupujú len preto, že sú v kontraste s predchádzajúcim stavom, napr odpočinok je veľmi príjemný po veľkom telesnom vyčerpaní.

V emocionálnom živote vystupuje veľmi výrazne jav adaptácia: dlhodobé alebo neopakovateľné pôsobenie nejakého podnetu, citovo výrazne akcentovaného, má tendenciu oslabovať jeho citový prízvuk až k jeho úplnému zániku. Príjemnosť slabne, keď prestáva byť niečím novým, ale nepríjemnosť, ktorú nie je možné zvládnuť, vzrastá.

Vnútorné a vonkajšie podmienky vzniku emócií

Vnútorným zdrojom emócií sú aktualizované potreby, ktoré vyjadrujú porušenú vnútornú psychofyzický rovnováhu indivídua, emócie sprevádzajú vznik potrieb, ich frustráciu aj uspokojenie. Ďalším vnútorným zdrojom emócií je svalová a nervová aktivita organizmu, jej nadbytok alebo nedostatok, pričom oboje vnímame nepríjemne.

Oddeľovanie vnútorných a vonkajších podmienok vzniku emócií je ale trochu umelé, pretože aj vonkajšie činitelia pôsobia len za určitých vnútorných podmienok, napríklad jedlo vzbudzuje našu chuť a stáva sa atraktívnou len vtedy, keď máme apetít alebo hlad.

Vonkajšie podmienky emócií sú všetky situácie, ktoré majú pre nás nejaký význam, tj priamy alebo nepriamy vzťah k našim individuálnym potrebám. Každý podnet je symptómom, signálom alebo symbolom niečoho významného, vyvoláva nejakú emóciu. Emócie nám tak umožňujú fungovať biologicky primeraným spôsobom, signalizujú nám určité významy, napríklad strach symbolizuje hrozbu, zlosť prekážku, radosť zisk, smútok stratu a.

Podmienky pre vznik emócií

* Nedostatok možnosti adaptácie. Emócie vznikajú vtedy, keď subjekt nemôže adekvátne reagovať na stimuláciu, čo je obvyklé v situáciách, ktoré sú nové, náhle, nezvyčajné.
* Nadmerná motivácia. Frustrácie a deprivácie zvyšujú stav motivácie, čo je sprevádzané rastom vnútorného napätia. Ďalším zdrojom nadmernej motivácie sú konflikty, ktoré sú vlastne zvláštnym prípadom frustrácie, pretože subjekt, ktorý sa nemôže rozhodnúť, zvyšuje svoje vnútorné napätie a frustruje sa sám.
* Stresové situácie: psychická a fyzická záťaž, ktoré vyvolávajú negatívne emócie.
* Emóciami reagujeme na životne významné situácie, v ktorých obvykle musíme mobilizovať naše fyzické sily organizmu.

Ako prejavujeme emócie

Emócie prejavujeme v mimike a pantomimice, tj vo zmene výraze nášho tváre iv držanie tela. Niektoré naše pojmy sú len sprievodnými javmi nervového vzrušenie, napríklad chvenie.

Zvláštnymi prípadmi výraz emócií sú smiech a plač. Oboje je spojené s hlasovými prejavmi a so sekréciou sĺz. Smiech je zvyčajne spájaný s radosťou, plač sa smútkom, ale existuje aj plač z radosti.

Triedenie emócií

* Fenomenologický východisko: city s osobnostným prízvukom (môj smútok), city s predmetným prízvukom (smutná krajina), rôzne modality, stavy bez obsahu
* Podľa predmetu, na ktorý sú city zamerané. Predmetom emócie môže byť čokoľvek (bytosť, vec, dej, idea).
* Podľa pôvodu (city telové, zmyslové, duševné, duchovné).
* Podľa účelu, konkrétne význame pre život: city stenické, aktivujúce, city astenické, dezaktivující, totálne citové stavy (rozsah citu vo vedomie môže byť rôzny - od slabého pocitu až po vyplnení vedomie afekte).
* Hľadisko intenzity a trvania. Intenzita - pocit, emócie, afekt, vášeň. Trvanie - emočná reakcia, nálada, citový vzťah.
* City a pocity - hľadisko jednoduchosti - komplexnosti. Pocity sú pokladané za jednoduché, city (emócie) za komplexné zážitkové kvality.
* Primárne emócie: vystupujú v ranom individuálnom vývoji, vyvolávajú je jednoduché, nekomplikované situácia, majú úzke vzťahy k cieľovo zameranému správanie (rokovaní), a vystupujú preto spoločne s vysokým stupňom napätia.
* Emócie, ktorých predmetom je sebahodnotenia. Emócie úspechu alebo neúspechu, hanby, hrdosti, viny, ľútosti sú špecificky ľudské.
* Emócie vzťahujúce sa k senzorickým podnetom, napríklad bolesť, odpor, úžas, uchvácení, hnus.
* Emócie zamerané na iné osoby, napr láska, nenávisť, súcit, závisť.
* Esteticky hodnotiacej city, napr humor, pocit krásy, vznešeného, tragického.
* Nálady, ktoré prepožičiavajú celému momentálnemu prežívaní určitej emočne diakritikou sfarbenie, napr určitej formy úzkosti, skleslosti, rozpustilost.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: