Zdravotné poistenie - základné informácie

Zdravotné poistenie je jedno z povinných poistenia, ktoré musí mať každý, kto má v SR trvalý pobyt. Jedná sa o poistení, vďaka ktorému môžete ísť k lekárovi a počítať s tým, že si zdravotná starostlivosť nehradíte plne zo svojho.


Verejné zdravotné poistenie

Zdravotné poistenie slúži k úhrade zdravotnej starostlivosti, ktorá je poistenému poskytnutá na území Českej republiky (za presne definovaných podmienok prípadne iv zahraničí) za účelom zachovania alebo zlepšenia jeho zdravotného stavu. Toto poistenie je jedným zo zákonných poistení, tzn. ľudia musia byť povinne zo zákona poistení. Upravuje ho zákon č 48/1997 Zb., O verejnom zdravotnom poistení, zákon č 592/1992 Zb., O poistnom na všeobecné zdravotné poistenie a ostatné súvisiace zákony.

Zdravotná poisťovňa MÉDIÁ

Zdravotná poisťovňa MÉDIÁ (www.mediazp.cz) je unikátny svojim moderným a ústretovým prístupom. Svojich klientov aktívne informuje o výhodách a preventívnych úkonoch, na ktoré majú nárok.

Klienti získavajú ON-LINE prístup k svojmu účtu a dokonalú kontrolu nad všetkými prijatými platbami. Zistíte, aké sú vlastne ceny vynaložené za zdravotnú starostlivosť. Ponúkajú rad finančných príspevkov a výhody preventívnych programov.

MÉDIÁ ZP garantuje kvalitu služieb a možnosť ovplyvňovať svoje zdravotné poistenie.

Podrobnejšie Information o možnostiach zdravotného poistenia nájdete na stránkach zdravotnej poisťovne MÉDIÁ.

Kto je poistený

Poistencovi verejného zdravotného poistenia sú ľudia, ktorí majú na území SR trvalý pobyt alebo sú zamestnancami zamestnávateľa, ktorý tu má sídlo alebo trvalý pobyt. Toto poistenie teda vzniká dňom narodenia, získaním trvalého pobytu alebo vo chvíli, keď sa zahraničná osoba stane zamestnancom miestneho zamestnávateľa.

Kto poistné platí

Poistné na všeobecné zdravotné poistenie platí niektorí poistenci, zamestnávatelia a štát. Aby poistné platil poistenec, musí byť buď zamestnancom, samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len SZČO) alebo osobou bez zdaniteľných príjmov (ženy v domácnosti, osoby nezamestnané, ktoré nie sú evidované na úradoch práce a podobne). Zamestnávateľ platí časť poistného za svojho zamestnanca a štát platí za štátnu poistenca, ktorými sú napríklad deti, študenti, evidovaní uchádzači o zamestnanie alebo osoby poberajúce rodičovský príspevok atď

Spôsob výpočtu poistného

Každý daňovník počíta poistné podľa odlišného spôsobu. Tu si predstavíme všetky, aby ste mohli nájsť tú skupinu, do ktorej spadáte. Princíp výpočtu poistného je ale pre všetky zhodný: je potrebné stanoviť vymeriavací základ a vynásobte ho sadzbou poistného. Pre všetky poplatníkov tiež platí to, že vypočítané poistné sa zaokrúhľuje nahor na celé koruny. Výpočet sa však líšia rozdielnym stanovením vymeriavacieho základu a niekedy percentuálnou sadzbou.

Rozhodné obdobie

Rozhodné obdobie je doba, za ktorú sa zisťuje vymeriavací základ pre výpočet poistného. U SZČO je týmto obdobím kalendárny rok au ostatných (zamestnanci, zamestnávatelia, osoby bez zdaniteľných príjmov a štátnej poistencami) kalendárny mesiac.

Výpočet poistného zamestnanca a zamestnávateľa

Zamestnanec a zamestnávateľ používajú pri výpočte vymeriavacieho základu rovnakú metódu. Výška poistného sa líši až sadzbou. Vymeriavací základ sa určuje mesačne a počíta sa ako súčet príjmov zamestnanca zo závislej činnosti a funkčných požitkov (podľa zákona o daniach z príjmov). Zjednodušene povedané, jedná sa o mzdu alebo plat. Sadzba, ktorá činí všeobecne 13,5% sa medzi zamestnávateľa a zamestnanca delí. Zamestnanec platí jednu tretinu (4,5%) a zamestnávateľ dve tretiny (9%). Je potrebné spomenúť, že zamestnanec je síce poplatník, ale nie je platiteľ (tzn. je povinný poistné zaplatiť, ale neodvádza ho). Platcom poistného za zamestnanca je zamestnávateľ.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Minimálnym mesačným vymeriavacím základom zamestnancov (a zamestnávateľov) je minimálna mzda, ktorá je v súčasnosti 8 000 Sk. Znamená to, že ak sú zamestnancovho príjmy mesačne menej ako 8 000 Sk, je poistné počítané práve z minimálnej mzdy. Toto pravidlo sa nevzťahuje napríklad na zamestnancov, ktorí sú súčasne štátnymi poistencovi alebo na zamestnancov, ktorí sú zároveň SZČO a odvádzajú z tejto činnosti preddavku na poistné aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu platného pre SZČO. Títo ľudia potom odvádzajú poistné zo skutočného príjmu.

Ročným maximálnym vymeriavacím základom je 72 násobok priemernej mzdy (tá sa každým rokom mení, pre rok 2010 je stanovená vo výške 23 709 Sk). Ak by súhrn mesačných vymeriavacích základov v danom roku presiahol tento maximálny vymeriavací základ, poistné sa z tejto presahujúcej sumy už neodvádza (ani zamestnanec ani zamestnávateľ)

Výpočet poistného SZČO

U SZČO sa vymeriavací základ počíta ročne, a to ako polovica rozdielu medzi príjmami a výdavkami (samozrejme v prípade, že je tento rozdiel kladný). Jedná sa o príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov a výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Z tohto vymeriavacieho základu sa potom vynásobením 13,5% vypočíta výška poistného.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Určenie minimálneho základu u SZČO je o trochu zložitejšie ako u zamestnancov. Jedná sa o polovicu priemernej mesačnej mzdy (23 709 Sk) násobenej 12. Ak by vymeriavací základ bol nižší ako toto minimum, odvádza sa poistné práve z minimálneho základu. Opäť sú uvedené osoby, na ktoré sa minimálny základ nevzťahuje, jedná sa napr o SZČO, ktoré sú zároveň zamestnancami a zo zamestnania odvádza poistné aspoň z minimálnej mzdy a SZČO, za ktoré platí poistné zároveň štát.

Maximálnym vymeriavacím základom je opäť 72 násobok priemernej mesačnej mzdy.

Výpočet poistného u ostatných

Mesačnom vymeriavací základ u osôb bez zdaniteľných príjmov je minimálna mzda, teda 8 000 Sk. Z tejto mzdy sa potom počíta 13,5%.

U štátnych poistencov sa vymeriavací základ predtým počítal ako 25% zo všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý bol stanovený nariadením vlády. V roku 2010 už vláda stanovila sumu priamo, a to vo výške 5 355 Sk. Z tejto sumy sa potom vynásobením 13,5% počíta poistné.

Odvod poistného

Poistné sa odvádza do rozpočtov zdravotných poisťovní, u ktorých sú poistenci registrovaní. Len u štátnych poistencov sa poistné odvádza na osobitný účet zdravotného poistenia u Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá ho potom odvedie na účty zdravotných poisťovní jednotlivých poistencov.

Odvod zamestnávateľa

Zamestnávateľ odvádza mesačne ako poistné platené zamestnancom tak poistné, ktoré platí sám za svojho zamestnanca. Toto poistné sa odvádza od 1. do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V tejto súvislosti je nutné spomenúť, že zamestnanec je povinný pri zmene zdravotnej poisťovne nahlásiť túto zmenu do 8 dní, aby ho mohol zamestnávateľ odhlásiť a prihlásiť u novej poisťovne.

Odvod SZČO

SZČO odvádzajú mesačne preddavky na poistné od 1. dňa mesiaca do 8. dňa nasledujúceho mesiaca, za ktorý sa poistné odvádza. Tieto preddavky sa stanovujú z vymeriavacieho základu minulého roka. Zálohy nemusí v prvej roku odvádzať SZČO, ktoré sú súčasne štátnymi poistenci alebo tie, ktoré sú zároveň zamestnancami a samostatná zárobková činnosť nie je hlavným zdrojom ich príjmov. Poistné potom doplácajú do 8. dní po podaní daňového priznania za predchádzajúci rok. Ostatné SZČO v prvom roku podnikania odvádza minimálne zálohy (ak sami nechcú odvádzať vyššie) a poistné aj následne doplácajú.

Odvod ostatných poplatníkov

Osoba, ktorá nemá zdaniteľné príjmy odvádza mesačné poistné na účet zdravotnej poisťovne, u ktorej je registrovaná. Lehota je opäť od 1. dňa mesiaca do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Za štátnu poistenca odvádza poistné Ministerstvo financií ČR, a to do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca, za ktorý sa poistné odvádza.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: