Najprv si ujasníme, čo je a čo nie výživné Výživné predstavuje finančnú čiastku, ktorú poskytuje povinná osoba oprávnenej osobe za účelom výživy (úplné alebo čiastočné) a uspokojenie iných životných potrieb. Výživné nezahŕňa darčeky, vreckové a podobné príležitostné plnenia.
Pre určenie výšky výživného sú dôležité odôvodnenej potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd bude skúmať, či sa povinná osoba nevzdala úmyselne finančne výhodnejšieho zamestnania alebo iného majetkového prospechu, pretože tým by sa výživné zvýšilo. Súd sa zaujíma aj o to, či povinná osoba príliš neohrozila svoj majetok. Platba výživného je obvykle pravidelne každý mesiac.
Výživné môžete na súde požadovať spätne za obdobie troch rokov od začatia konania, len na maloleté dieťa. Pre ostatné prípady platí, že možno požadovať len výživné od okamihu podania žaloby.
Ak by si povinná osoba našla lepšie platenú prácu, to znamená, že sa zásadným spôsobom zmení z príjmov alebo osobnej situácie, možno požiadať súd o úpravu výživného. Zvýšenie výživného je možné po podstatnej zmene pomerov, ako napríklad počiatok štúdia vo vzdialenejšom meste (vzrastú náklady na ubytovanie, stravu, dopravu, pomôcky, ...).
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom platí do doby, než sú deti schopné sa samy živiť. Vyživovacej povinnosti bude rodič viazaný v priebehu celého životu dieťaťa, ktoré je invalidný alebo choré. Pri sústavné príprave dieťaťa na budúce povolanie (štúdium) je vyživovacia povinnosť určená do 26 rokov dieťaťa. V prípade, že tkz. dieťa nechce napríklad v 18 rokoch chodiť do školy alebo zjavne sa do školy nepripravuje a napríklad "stále prepadá", nie je rodič povinný dieťa živiť.
Výška výživného je v rukách súdu. Súd pokojne môže stanoviť tak vyšší, tak nižšiu sumu než tú, ktorá je navrhovaná. Ak sa rodičia na výživnom dohodnú, tak súd ich dohodu musia schváliť. Na výživu svojich detí sú povinní prispievať obaja rodičia, a to vzhľadom na ich možnostiam, schopnostiam a majetkové pomery. Dieťa má nárok sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Ak by príjmy vysoko úspešného otca boli napríklad 300 00 Sk za mesiac, môže dieťaťu patriť výživné treba aj 40 000 Sk napriek tomu, že suma pokryje potreby mnohonásobne.
Rodič, ktorý podniká, má povinnosť súdu preukazovať svoje príjmy a doložiť doklady o svojich majetkových pomeroch. Za nesplnenie tejto povinnosti hrozí rodičmi stanovenie výživného vo výške Mnohonásobkom životného minima, čo sa mu pekne predraží.
Určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je závislé na tom, v akom rozsahu každý z rodičov o dieťa osobne stará. Ak je striedavá starostlivosť rozdelená rovnakým dielom, nevzniká dôvod pre vyplácanie výživného.
Nárok rodičov na výživu detí upravuje štát, ku ktorému prináleží rodič, ktorý právo na výživu tvrdí. Ak je napríklad matka Češka a otec cudzinec, výživné sa stanoví v súlade s českým právom ai konania bude pred českými súdmi. Informácie k tejto problematike je možné získať na Úrade pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, ktorý sídli v Brne.
Nutné je podať návrh na začatie konania a ten je aspoň 600 Sk. Problematika ohľadom poplatkov je v práve veľa zložitá. V niektorých prípadoch je možné i oslobodenie súdu od poplatkov, ktoré si musíte požiadať. Poplatky sa nehradí napríklad na návrh starostlivosti o maloleté deti, o osvojení, o určenie vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov ai
Každý účastník občianskoprávneho konania má právo sa nechať zastupovať zvoleným zástupcom. Zastúpenie môže byť prostredníctvom advokáta alebo všeobecného splnomocnenca. Zástupca sa stane fyzická osoba na základe plnej moci.
Manželia majú voči sebe vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Výživné medzi manželmi sa radí pred všetky ostatné typy výživného. Ak bude osoba žiadať po niekom výživné, vždy to bude najprv manžel a až pokiaľ on nebude schopný výživné hradiť, obracia sa osoba na ďalšie povinné (rozvedený manžel, rodičia, dieťa, príbuzní). Čo sa týka manželov, platí zásada rovnakej životnej, kultúrnej a hmotnej úrovne oboch z nich.
Laicky povedané: keď manželia spočítajú všetky svoje príjmy a odčítajú potrebné výdavky (bývanie, strava, platby), zostávajúca suma patrí rovnakým dielom každému z nich. Takýto spôsob ale nemá absolútnu platnosť, súd totiž berie do úvahy individuálne potreby oboch manželov (napríklad zdravotné ťažkosti a nutný nákup liekov, pomôcok atď). Ak existuje medzi manželmi nejaká iná dohoda upravujúce spôsob prerozdeľovania financií, nebude samozrejme odporovať právnym predpisom.
Ak má jeden z manželov vyšší príjem, ktorý však využíva len pre seba, alebo si ich ukladá na svoj účet, koná v rozpore so zákonom.
Druhý z manželov môže požiadať o pomoc súd a požadovať, aby bolo výživné trestne upravené. Súd tiež zoberie do úvahy, či spolu manželia žijú a majú spoločnú domácnosť a rozhodne o konkrétnej výške sumy. Podstatný je aj fakt, že výživné sa neprizná, ak nastane rozpor s dobrými mravmi.
Trebárs to, že oprávnený manžel sa k povinnému chová hrubo, podvádza ho a iné. Súd takéto skutočnosti vezme do úvahy a celý prípad preskúma.
Na výživné vzniká právo aj rozvedenému manželovi, ktorý nie je schopný sa sám živiť. Rozvedený manžel podá žiadosť na súde. Neschopnosť živiť sa sám, sa bude posudzovať objektívne, čiže napríklad z dôvodu choroby, invalidity, materskej alebo rodičovskej apod Výživné bude nazýváno príspevkom na zabezpečenie primeranej výživy.
Takému manželovi, ktorému vznikne v dôsledku rozvodu závažná ujma, môže súd priznať výživné, ale maximálne na dobu troch rokov po rozvode.
Slobodná matka má právo po otcovi dieťaťa žiadať príspevok na svoju výživu (od začiatku tehotenstva do dvoch rokov) a príspevok na náklady súvisiace s tehotenstvom (po pôrode).
Ak nie je povinnou osobou dobrovoľne plnená vyživovaciu povinnosť, má sa oprávnená osoba obrátiť na súd a navrhnúť výkon rozhodnutia alebo určenia súdneho exekútora. Ak poberá povinná osoba príjem alebo dôchodok, odporúča sa návrh výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo dôchodku.
Neplatenie výživného je trestným činom so sadzbou. Spravidla ide o najmenej šesť mesačných dávok (č 49/92 Zb. Rozh. Tr.). neplatenie výživného. Za výživné rozhodovacia prax nepovažuje príležitostné plnenia v čase styku otca s deťmi, ktoré majú charakter darčekov či iných podobných plnení neplávajú na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Trest za neplatenie výživného sa pohybuje obvykle vo výške 1 až 2 roky "na tvrdo".
Vek dieťaťa Diel z platu pripadajúci na výživné
0-5
9-13%
6-9
11-15%
10-14
14-18%
15-17
17-21%
18-26
20-24%
Ako etickú úroveň podľa prieskumu napríklad ministerstva spravodlivosti vnímajú ľudia 20-30% z platu na jedno dieťa.