Štátny rozpočet - základné fakty

Štátny rozpočet je najdôležitejším rozpočtom verejných financií. V ČR sa po mnoho rokov zostavuje ako deficitnej a keďže je toto téma poslednou dobou často rozoberať, možno hľadáte informácie, ktoré Vám nasledujúci článok poskytne.


Čo je rozpočet

Rozpočet možno zjednodušene definovať ako určitý plán, podľa ktorého chce určitý subjekt po danú dobu hospodáriť. Môžete si napríklad zostaviť rodinný rozpočet, v ktorom si stanovíte aké príjmy a výdavky máte v pláne uskutočniť za určité časové obdobie. Ako sa bude plánovaný rozpočet zhodovať s realitou potom závisí na Vašom hospodárenia. Rozpočty môžu zostavovať aj podniky, najčastejšie však o problematike rozpočtov počujeme v súvislosti so štátnym rozpočtom, prípadne ďalšími verejnými rozpočtami.

Verejné rozpočty - vysvetlenie pojmu

Keď sa hovorí o verejných rozpočtoch jedná sa o sústavu rozpočtov, z ktorých najvýznamnejším je štátny rozpočet. Ďalej sú do verejných rozpočtov zaraďované rozpočty územných samosprávnych celkov (obcí a krajov), rozpočty účelových fondov hospodáriacich s verejnými prostriedkami a financie verejnoprávnych organizácií a podnikov verejného sektora. Niekedy sú do verejných rozpočtov zaraďované aj nadnárodné rozpočty (napr. rozpočet Európskeho spoločenstva).

Štátny rozpočet

Štátny rozpočet predstavuje najvýznamnejšie verejný rozpočet. Jedná sa o centralizovaný peňažný fond, ktorého účet vedie Česká národná banka. Rozpočet schvaľujú zákonodarcovia vždy v predstihu na nasledujúci rok a po jeho schválení má podobu rozpočtového zákona, ktorý sa vláda snaží svojím hospodárením dodržať. Jeho primárnou funkciou je prerozdelenie národného dôchodku (teda odčerpanie časti peňažných prostriedkov určitým subjektom a ich následné rozdelenie iným).

Príjmy a výdavky štátneho rozpočtu

Problematika štátneho rozpočtu je upravená zákonom o rozpočtových pravidlách, ktorý okrem iného stanovuje aj aké sú príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Tieto príjmy a výdavky možno potom členiť podľa mnohých hľadísk, najčastejšie sa však triedi podľa kapitol.

Kapitoly štátneho rozpočtu

Pojem kapitola štátneho rozpočtu vyjadruje určitú časť rozpočtu, za ktorú má zodpovednosť správca kapitoly. Tým môže byť ústredný orgán štátnej správy (tzn. najčastejšie ministerstva) alebo iná organizačná zložka štátu. Ministerstvo financií je napríklad správca kapitoly s názvom Ministerstvo financií, ktorej rozpočet obsahuje plánované rozpočtové príjmy a výdavky práve tohto ministerstva.

Príjmy štátneho rozpočtu

Pri charakteristike príjmov sa najčastejšie uvádza triedenie príjmov podľa spôsobu ich odčerpanie: na dane, poplatky, odvody, clá a iné. Vyššie uvedený zákon v § 6 priamo uvádza že príjmy sú: dane, odvody na sociálne zabezpečenie a príspevok na štátnu politiku zamestnanosti, clá, správne a súdne poplatky, príjmy z činností organizačných zložiek štátu a príspevkových organizácií, ďalej sa jedná o príjmy z predaja alebo z prenájmu majetku SR, o výnosy z cenných papierov a iné.

Výdavky štátneho rozpočtu

V § 7 uvedeného zákona sú uvedené výdavky štátneho rozpočtu, jedná sa napríklad o výdavky na činnosti organizačných zložiek štátu, na činnosť príspevkových organizácií, výdavky na dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, dávky úrazového poistenia, štátnej sociálnej podpory, dotácie územným samosprávnym celkom, nadáciám a nadačnými fondom, štátnym fondom, nákup cenných papierov, výdavky na vládne úvery alebo záväzky k Európskym spoločenstvom apod

Výdavky štátneho rozpočtu - členenie

Tieto výdavky možno členiť z mnohých hľadísk, tu uvedieme dva najznámejšie spôsoby, s ktorými sa môžete stretnúť. Týmto spôsobom možno rozdeliť všetky verejné výdavky - teda aj výdavky ostatných verejných rozpočtov.

Členenie výdavkov - povinných a nemandatorní

Povinných výdavky sú výdavky, ktoré musia byť povinne vynaložené, často sú stanovené nejakým zákonom či inou normou. Nemandatorní potom možno vydávať podľa potrieb.

Členenie výdavkov - makroekonomické hľadisko

Druhý spôsob triedenia je triedenie na vládne výdavky na nákup tovarov a služieb a na transferové výdavky. Nákupom tovaru a služieb vláda zabezpečuje potreby jednotlivých rezortov verejného sektora (rezorty = jednotlivé oblasti verejného sektora, napr školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby atď) Transferové výdavky sú potom premiestňovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu domácnostiam, mimovládnym neziskovým organizáciám, rozpočtom obcí a krajov apod

Saldo štátneho rozpočtu

Rozpočet je z formálneho hľadiska bilanciou príjmov a výdavkov a ako každá bilancie by sa mala pripravovať ako vyrovnaný (tzn. príjmy a výdavky by sa mali rovnať). Ak príjmy prevyšujú výdavky, jedná sa o prebytkové rozpočty, ak naopak výdavky prevyšujú príjmy, jedná sa o deficitné rozpočet. Niekedy sa môžete stretnúť is označením pasívne a aktívne saldo rozpočtu.

V priebehu rozpočtového obdobia môže vzniknúť tzv pokladničné schodok alebo prebytok, ten vzniká len vďaka časovému nesúladu príjmov a výdavkov v priebehu obdobia.

Štátny dlh vs. verejný dlh

V súvislosti s problematikou dlhu je potrebné osvetliť dva pojmy, ktoré sa často zamieňajú alebo ich ľudia používajú bez toho, aby si boli presne vedomí ich významu. Ide o rozdiel medzi štátnym a verejným dlhom.

* Štátny dlh je predstavovaný súčty schodkov štátneho rozpočtu, je to teda celkovej zadlženosti vlády štátu.
* Verejný dlh je predstavovaný súčty ako schodkov štátneho rozpočtu, tak aj ostatných verejných rozpočtov (samosprávnych celkov apod) Niekedy je tento dlh označovaný ako vládne (tu sa nejedná sa len o vládu štátu, ale aj vládu napr obcí).

Dlhom sa teda rozumie súčet všetkých deficitov za všetky predchádzajúce obdobia. Deficitom (deficitom) sa rozumie len deficit za jedno rozpočtové obdobie. To isté platí o prebytkoch.

Financovanie deficitu

Vzniknutý deficit musí vláda nejako financovať - nemôže brať peniaze z ničoho. Existujú dva spôsoby financovania: peňažné a dlhové financovanie.

Peňažné financovanie je menej odporúčaný spôsob financovania, pretože jeho praktikováním môže dochádzať k inflácii. Jedná sa najmä o spôsob, kedy si vláda požičia peniaze zo zahraničia. Dlhové financovanie potom vzniká v prípade, keď vláda vydáva dlhopisy. Obe tieto formy však vedú k zadlžovanie štátu a nutnosti vrátiť vypožičané zdroje v budúcnosti a zaplatiť navyše úroky (niekedy môžete v tejto sovislosti počuť, že vzniká tzv dlhová služba).

Zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu

Návrh štátneho rozpočtu sa zostavuje pred obdobím, v ktorom sa má podľa neho hospodáriť. Pošle ho ministerstvo financií vláde, ktorá ho po posúdení postúpi predsedovi snemovne najviac tri mesiace pred začiatkom rozpočtového obdobia. Po tej sa uskutoční prvé, druhé a tretie čítanie, pri ktorom je možné návrh rôznymi spôsobmi upravovať. Po treťom čítaní môže byť rozpočet schválený a stane sa tak rozpočtovým zákonom. V prípade, že nebude rozpočet schválený do začiatku obdobia, hospodári štát podľa tzv rozpočtového provizóriu.

Rozpočtové zásady

Zostavovanie rozpočtu sa riadi určitými zásadami, ktoré vznikli v priebehu rokov:

* Zásada jednotnosti rozpočtu - všetky príjmy a výdavky sú v jednom dokumente
* Zásada úplnosti rozpočtu - všetky príjmy a výdavky sú tu vykázané v plnom rozsahu a bez kompenzácií
* Zásada každoročného zostavovania a schvaľovania rozpočtu
* Zásada publicity - rozpočet musí byť k dispozícii verejnosti
* Zásada reálnosti rozpočtu - z rozpočtu by malo byť zrejmé o aké príjmy a výdavky sa jedná, nemalo by dochádzať ku skresľovania údajov
* Zásada vyrovnanosti - rozpočet by sa mal zostavovať ako vyrovnaný, čo je v poslednej dobe pre mnoho krajín veľký problém.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: