Priame dane - daň z príjmov fyzických osôb

Priame dane sú dôležitou súčasťou daňového systému. Jedná sa o dane tak majetkového, tak dôchodkového typu as mnohými z nich ste si už určite stretli. V tomto článku sa budeme podrobne zaoberať daní z príjmov fyzických osôb.


Čo sú priame dane

Priame dane možno definovať ako tie, u ktorých nemá platiteľa dane možnosť preniesť daňové bremeno na inú osobu. Teda osoba platiteľa a daňovníka dane je spravidla rovnaká.

K priamym daniam patrí v Českej republike daň z príjmov fyzických a právnických osôb, daň dedičská, darovacia az prevodu nehnuteľnosti, daň z nehnuteľnosti a daň cestnej. V tomto článku sa budeme zaoberať snáď najznámejšia daní - dane z príjmov fyzických osôb. Na začiatku sa však dozviete čo majú obe dane z príjmov spoločného.

Spoločné znaky daní z príjmov fyzických a právnických osôb

Daň z príjmov fyzických osôb (ďalej FO) a daň z príjmov právnických osôb (PO) upravuje zákon č 586/1992., Zb. o daniach z príjmov. Tieto dane sú priamymi daňami dôchodkového typu, ktoré zdaňujú príjmy daňovníka. Tento príjem sa môže v priebehu času meniť a dane z príjmov teda predstavujú nestabilný príjem štátneho rozpočtu. Zdaňovacím obdobím u oboch daní je kalendárny rok, zamestnanec však u dane z príjmov FO odvádza mesačné zálohy.

Daň z príjmov FO aj PO sa neplatí, ak je menšia ako 200 Sk alebo celkové zdaniteľné príjmy fyzickej osoby nie sú vyššie ako 15 000 Sk. Daňové priznanie sa podáva do 31.3. nasledujúceho roka, len poplatníci, ktorí musia mať uzávierku overenú audítorom alebo im spracováva a podáva priznanie daňový poradca, podávajú priznanie až do 31.6

Daň z príjmov fyzických osôb

V tomto článku bude dopodrobna rozpísaná daň z príjmov fyzických osôb. Dozviete sa, kto má povinnosť ju odvádzať, aká je jej výška, spôsob výpočtu či aké príjmy sú od nej oslobodené.

Poplatník

Daňovníkom dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby alebo osoby samostatne zárobkovo činné osoby. Jedná sa o osoby s trvalým bydliskom na území SR alebo tie, ktoré sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v kalendárnom roku. Tieto osoby zdaňujú príjmy ako plynúce z ČR, tak aj zo zahraničia.

Ďalej sú daňovníkmi osoby, ktoré nespĺňajú vyššie uvedené (tzn. zdržiavajú tu kratšie obdobie) alebo spĺňajú, ale sú tu len za účelom liečenia a štúdia. Pre tieto osoby a osoby, ktoré to majú uvedené v medzinárodných zmluvách platí, že im budú zdaňované len príjmy plynúce zo zdrojov SR.

Platiteľ dane

Platiteľom dane za zamestnanca je spravidla jeho zamestnávateľ, ktorý má povinnosť daň spočítať, zraziť a odviesť z jeho príjmu (platby sa realizujú mesačne formou záloh a na konci roka je vykonané vyúčtovanie). Môže sa tiež stať, že zamestnanec si daňové priznanie podá sám (v prípade, že má aj iné príjmy, ako len príjmy zo zamestnania). Samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len SZČO) si daňové priznanie tiež podáva sama.

Predmet dane

Predmetom dane z príjmov sú:

* Príjmy zo závislej činnosti a iných funkčných požitkov
* Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
* Príjmy z kapitálového majetku
* Príjmy z prenájmu
* Ostatné príjmy

Pre každú z týchto skupín sa počíta samostatný (čiastkový) základ dane, ktorý má presne daný postup výpočtu. Nakoniec sa tieto základy sčítajú a získame tým celkový daňový základ.

Princíp výpočtu

Vždy je nutné zistiť všetky príjmy za daný základ a odpočítať od nich výdavky, ktoré museli byť vynaložené na zabezpečenie tohto príjmu. V zákone je vždy definované čo nie je predmetom dane či čo je od dane oslobodené - tieto položky do výpočtu nevstupujú. Sčítaním jednotlivých základov dane potom získavame daňový základ.

Výpočet čiastkových základov dane

1) Príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov sú tie, ktoré sa týkajú zamestnancov. Pri výpočte sa tieto príjmy zvýšia o poistné na verejné zdravotné poistenie, sociálne zabezpečenie a príspevok na štátnu politiku zamestnanosti, ktoré za zamestnanca platí zamestnávateľ (tzn. 9% zdravotné a 25% sociálne). Takto získame prvé čiastočné daňový základ.

2) Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti sa znížia o výdavky vynaložené na dosiahnutie týchto príjmov. Ak má poplatník veľmi malé výdavky, môže využiť možnosť odpočítať si výdavky vypočítané percentom z príjmu. Jedná sa o 80% z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a živností remeselných, ďalej o 60% u ostatných živností a 40% v prípade príjmov z ostatných činností (podrobnosti nájdete priamo v zákone o daniach z príjmov).

3) Príjmy z kapitálového majetku sú priamo definované v zákone (ide napr o kladné úroky na účtoch), neexistujú prakticky žiadne výdavky, ktoré by od nich bolo možné odpočítať.

4) Príjmy z prenájmu možno opäť znížiť o preukázateľné výdavky na ich získanie. Ak poplatník žiadne výdavky nemá, môže využiť možnosť odpočítať 30% z príjmov.

5) Ostatné príjmy sú posledným čiastkovým daňovým základom. Ide napríklad o príjmy z príležitostných činností, ktoré presiahnu 20 000 Sk ročne (nepresiahnu ak sú oslobodené od dane z príjmov). Od týchto príjmov možno opäť odpočítať preukázateľné výdavky.

Základ dane

Súčtom týchto čiastkových základov získame celkový základ dane. Ide o sumu, o ktorú presahujú príjem v danom období výdavky. Ak by u druhého a štvrtého čiastkového základu vznikla strata, možno ju uplatniť v nasledujúcich rokoch u týchto čiastkových základov. U prvého a tretieho čiastkového základu straty dosiahnu nedá au piateho sa k strate neprihliada (tzn. možno mať maximálne nulový čiastkové základ, nie mínusový).

Základ dane a odpočítateľné položky

Od vypočítaného základu dane možno odpočítať určité zákonom stanovené položky. Jedná sa napríklad o dary krajom, organizačným zložkám apod na verejne prospešné účely, ďalej o bezpříspěvkové darovanie krvi, zaplatené príspevky za životné poistenie, penzijné pripoistenie, zaplatené úroky za hypotekárny úver alebo úver zo stavebného sporenia apod (podrobnosti nájdete v § 15 zákona a daniach z príjmov).

Sadzba dane a zľava na dani

Takto vypočítaný základ zaokrouhlíme na celé stovky nadol a vynásobíme sadzbou dane, ktorá v súčasnosti predstavuje 15%. Zistenú daň možno ešte znížiť o zľavy na dani. Jedná sa o 24 840 Sk ročne na daňovníka, 24 840 Sk na manželku (manžela) žijúcej s daňovníkom v spoločnej domácnosti, ak nemá vlastný príjem vyšší 68 000 Sk za rok, ďalej napr o 4 020 Sk ročne u študenta. Tieto zľavy sú uvedené v § 35 a § 35ba.

Daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa

Poplatník, ktorý živí dieťa žijúce s ním v domácnosti, má nárok na daňové zvýhodnenie vo výške 11 604 Sk ročne. Toto zvýhodnenie môžete podplatiť ako zľavu na dani alebo ako daňový bonus. Tzn. ak je stanovená daň vyššia ako 11 604 Sk, potom uplatňujete zľavu a znížite si tak daň. Ak by bola menšia, dostanete preplatok od štátu späť vo forme daňového bonusu. Daňový bonus možno uplatniť, ak je aspoň 100 Sk, maximálne však 52 200 Sk ročne.

Daň stanovená paušálnou čiastkou

Ak poplatník prevádzkuje zárobkovú činnosť bez zamestnancov alebo len s pomocou manželky a jeho ročná výška príjmov nepresahuje 5 miliónov Sk, môže platiť daň paušálnou sumou. Túto daň vypočíta finančný úrad na základe žiadosti podanej do 31.1. bežného zdaňovacieho obdobia podľa predpokladaných príjmov a výdavkov. Daň, ktorá sa počíta rovnakým spôsobom ako v predchádzajúcich prípadoch, musí byť najmenej 600 Sk (aj po odpočítaní zliav na dani) a je splatná do 31.12. Ak by v priebehu obdobia zvýšili predpokladané príjmy daňovníka viac ako o 6 000 Sk, musí podať riadne daňové priznanie a daň zaplatiť v bežnom termíne.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: