Investície pri globálnej kríze

Kríza a jej riešenie bývajú niekedy prirovnáva k prejazde vlakov železničným tunelom. Vlak vchádza do tmy tunela a nastáva otázka, čo nežiadúceho sa môže stať a čo robiť pre to, aby sa to nestalo. Možno práve týmto možno prirovnať ekonomickú krízu.


Česká národná banka sa snaží o stabilitu

Bezpečné prevádzkovanie dopravy v železničných tuneloch si vyžaduje, podobne ako to vyžaduje fungovanie ekonomiky, rôzne preventívne aj represívne opatrenia. Ako možnú prevenciou možno chápať aj úsilie Českej národnej banky (ČNB) venovanej zabezpečenie stability slovenského finančného systému. Viditeľným výsledkom tohto úsilia je okrem iného nedávno zverejnená Správa o finančnej stabilite. V Správe o finančnej stabilite (ďalej len Správa ČNB) upozorňuje Česká národná banka na možné riziká, ktoré budú na stabilitu slovenského finančného sektora pôsobiť. Podobne ako prevádzkovanie dopravy v železničnom tuneli vyžaduje technické a organizačno-prevádzkové zásahy, rovnako tak ČNB prijíma a iniciuje príslušné opatrenia. Táto majú pomôcť vytvoreniu a udržaniu podmienok stability slovenského finančného systému kvôli existujúcim a predpokladaným rizikám.

Jedným z takýchto preventívnych opatrení

je aj analýza existujúcich a predpokladaných rizík, ktorým finančný systém čelí a bude čeliť, a stanovenie možných scenárov budúceho vývoja. Podľa týchto scenárov následne analytici ČNB tzv záťažovými testami overujú, aké záťaži bude schopný finančný sektor odolávať. Mimo informácie o záťažových testoch publikované na verejnosť sú zo strany centrálnej banky pripravovaná a iniciovaná aj opatrenia ďalší, ktorej cieľom je, aby aj napriek nepriaznivé vonkajšie podmienky bola stabilita udržaná. Všetko je robené pre to, aby za predpokladaných podmienok vďaka prijatým opatreniam vlaky tunelom bezpečne prešli. Ďalšie odseky sú voľnou interpretáciou rizík uvedených a diskutovaných v Správe ČNB.

Čiernej diery v majetku bánk USA a EÚ a pokles dôvery v stabilitu

Globálny finančný systém zasiahla finančná kríza, ktorá ovplyvnila globálny hospodársky vývoj. Ohľadom horizonte skončení recesie a rozsahu následného oživenia prevláda neistota. Ukazuje sa, že dopad finančnej krízy na reálnu ekonomiku bol analytikmi a prognostiky podceňovaný. Prognózy hospodárskeho vývoja boli postupne prehodnocované a revidované smerom nadol. Finančná kríza ovplyvnila celkový makroekonomický vývoj, v globálnej ekonomike začala klesať dopyt, čo spôsobilo recesiu globálnej ekonomiky. Prepad investičné a spotrebiteľské dopytu nedokázali zastaviť ani oznámené fiškálnej programy a stimulačné balíčky.

Dôvera v stabilitu finančného systému

v USA a Európe aj cez intervencie vlád a uvoľňovanie podmienok zo strany centrálnych bánk, prípadne použitie menej konvenčných opatrení, nebola plne obnovená. Správa ČNB o finančnej stabilite obdobie niekoľkých nasledujúcich rokov označuje za obdobie výnimočne silných rizík. Ako rizikové sa ČNB javí pokles politickej podpory pre fiškálne nákladné opatrenia potrebné na stabilizáciu bankového sektora v USA i ďalších krajinách. Riziková je aj snaha o zmenu účtovných štandardov vedúce k optickému vylepšeniu stavu bilancií finančných inštitúcií, namiesto prijatia opatrení na vyčistenie týchto bilancií. Ako rizikové správa označuje aj politické tlaky na okamžité a zásadné celoeurópsku zmenu regulácie finančných trhov.

Hlavným rizikom podľa Správy

zostáva pokračovanie a prehlbovanie finančnej krízy a recesie v západných ekonomikách. Oživenie možno očakávať skôr až v dlhšom časovom horizonte. Situácia na globálnych finančných trhoch je ovplyvnená tým, že mnohé finančné inštitúcie USA aj EÚ utrpeli straty, museli navyšovať kapitál a využiť pomoc z vládnych zdrojov. Z týchto dôvodov vzniká dôvod pre obmedzenie poskytovania úverov. V vplyvu finančnej a hospodárskej krízy sa zvyšuje riziko, že nebudú splácané úvery prijaté v predchádzajúcich rokoch. Straty v úverových portfóliách bánk budú narastať, v dôsledku čoho budú banky ešte menej ochotné poskytovať úvery. V smere pomalšieho a slabšieho oživenie v západných ekonomikách môže pôsobiť aj tendencia k úsporám zo strany privátneho sektora.

Toxické aktíva - čierne diery

Je zrejmé, že kým nebudú vyriešené problémy s toxickými aktívami, teda čiernymi dierami v majetku finančných inštitúcií, nevyhnutne bude finančný systém ochromený a bude znevýhodní aj reálnu ekonomiku. V analógii k prejazde železničným tunelom to dá prirovnať k situácii, kedy sa možno opodstatnene domnievať, že existujú skryté, na prvý pohľad neviditeľné chyby železničného zvršku, ktoré by použité diagnostické zariadenie odhalilo. Sanácia by bola síce nákladná, ale mohla by pomôcť predísť železničnému nešťastiu. Pôvodné problémy globálneho finančného systému (tj finančnej krízy) sa odráža v problémoch globálnej reálnej ekonomiky (kríza hospodárska). Akým spôsobom sa tieto skutočnosti prejavia a budú prejavovať v slovenskej ekonomike, je demontované v ďalšej časti.

Česká ekonomika vlečené dopady globálnej hospodárskej krízy

Z dôvodu vyššie uvedených okolností možno očakávať ďalší pokles západoeurópskych ekonomík, ktorý bude dopadať na slovenskú ekonomiku. Zahraničný dopyt po českej produkcii a exporte českého podnikového sektora sa znižuje, firmy nemajú odbyt, nemôžu využívať svoje kapacity a odvádzať výkony. Problémy s odbytom výrobkov firiem vedú k poklesu ich príjmov a zhoršenie ich finančnej situácie. Hrozí neschopnosť podnikov splácať svoje záväzky a kreditné riziko (riziko, ktorému čelia banka poskytujúca úver) podnikového sektora sa zvyšuje.

Rizikom pre finančnú stabilitu

je ďalší prepad zahraničného dopytu po produkcii slovenských firiem as tým súvisiace možné prehĺbenie platobnej neschopnosti. Banky v prostredí, kde podniky čelia vysokej miere neistoty, nevyhnutne sprísňujú podmienky poskytovania úverov a zvyšujú odhady očakávaných úverových strát. Pokles ochoty veriteľov požičiavať nevyhnutne prispieva k ďalšiemu útlmu celkovej ekonomickej aktivity a rastu nezamestnanosti. S nezamestnanosťou sa potom zvyšuje aj kreditné riziko v prípade domácností, množstvo úverov poskytnutých domácnostiam sa znižuje a počet nesplácaných úverov narastá. Obrázok v súvislostiach zachytáva, že počiatočné problémy s odbytom, teda problémy v reálnej českej ekonomike (kríza hospodárska), sa následne prejaví v problémoch českého finančného systému (krízy finančnej).

Finančné likvidita

Aj keď nie sú bilancie českých bánk zaťažené toxickými aktívami a české banky netrpia nedostatkom bilančná likvidity, budú české banky čeliť rizikám nesplácania poskytnutých úverov. Podľa Správy ČNB sa miera úverového rizika na úrovni bánk výrazne znižuje s tým, do akej miery je banka dominantné financujúcej bankou isteho podniku (aké má zloženie úverového portfólia). Ak by sa niektorá z bánk dostala pod regulačnej minimum kapitálovej primeranosti, mohla by sa na domácom finančnom trhu objaviť zvýšená nervozita. Takáto nervozita a panika sa môže odraziť v tendenciu vyberať bankové vklady, čo môže spôsobiť problémy na trhoch aktív. Takúto situáciu možno prirovnať k hypotetickej situácii prechodu vlaku tunelom, kedy sa vlak v tuneli nečakane zastaví, cestujúci spanikária, začnú vystupovať z vlaku a je ťažké uviesť vlak znovu do pohybu, aby nebol ohrozený žiaden cestujúci na trati.

Novodobý bankový systém

je nastavený tak, že v situácii, keď niektoré obchodné banke klesne kapitálová primeranosť, poukazujúce na "solventnosť" banky, je nutné do banky "napumpovať" ďalšie peniaze. Ak takéto "napumpovanie" neurobí vlastník, nastupuje iné riešenie, napríklad v podobe zásahu štátu. Česká národná banka je na riešenie prípadného neplnenia podmienky kapitálovej primeranosti niektoré banky pripravená, vďaka novele Zákona o bankách bol zjednodušený proces navýšenia kapitálu banky a centrálna banka tak môže rýchlejšie a pružnejšie zasiahnuť.

Závery pre peňaženku a rodinné financie

Podmienky, v ktorých funguje finančnej a reálna ekonomika, sa značne mení a celková neistota narastá. Fungovanie celosvetového finančného systému bolo ochromené a ochromené je aj fungovanie reálnych ekonomík. Klesá dopyt, klesajú tržby, dosahované výnosy sa znižujú, klesajú dividendy, klesá hodnota firiem aj hodnota akciových podielov. Do toho všetkého vstupuje aj pôsobenie psychologicky podmieneného sentimentu. V dobách optimistických majú ľudia a investori tendenciu vidieť všetko v ružových farbách, zatiaľ čo v časoch pesimistických naopak vo farbách čiernych. xxxxxxVjíždí Ak vlak do tmy tunela, potom z pohľadu cestujúceho nastáva otázka, čo nežiadúceho sa môže stať a čo môže urobiť pre to, aby sa to nestalo. V prípade vlaku prechádzajúceho tunelom je nútený cestujúci veriť, že autority urobili všetko pre to, aby sa možným problémom predišlo. Je tomu tak aj v ekonomike. Podobne ako u vlaku pri prejazde tunelom býva znemožnené použitia záchrannej brzdy, býva napríklad v prípade obchodovania na burze regulami dočasne zastavené obchodovanie, aby panika nespôsobila problémy.

* Aj keď sme nútení veriť, že autority prijmú opatrenia na to, aby všetko fungovalo, isté kroky je možné prijať iz pohľadu rodinných financií. Z tohto uhla pohľadu možno napríklad spomenúť:
* V ťažších časoch je ťažšie a náročnejšie splácať dlhy (dlhové deflácie), preto je všeobecne lepšia svoje dlhy minimalizovať a vyvarovať sa zadlžovanie.
* Finančná rezerva, ktorá je likvidný a ľahko dostupná (nie je viazaná napríklad v podobe termínovaného vkladu), môže byť veľmi nápomocná (strata zamestnania, úhrada záväzkov či splátok).
* Doby pesimistické sú vhodné pre tie najlepšie investície, lebo ceny klesajú aj hlboko pod opodstatnené (fundamentálna) hodnoty.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: