Finančná kríza a jej najväčšie odhalené podvody

Podvodníci odhalenie vďaka finančnej kríze. Kto bude ďalší? Nie je celý súčasný bankový systém jedným veľkým podvodom? Škandál ešte donedávna jedného z najrešpektovanejších finančníkov Spojených štátov Bernard Madoff dokázal dvojaký.


Potvrdil nielen to, že finančná kríza odhaľujú podvody, ale zároveň tiež pripomenul, že aj na sofistikovaných trhoch a pod drobnohľadom regulátorov možno urobiť podvod tak jednoduchý, až nad ním zostáva rozum stáť.

Firma Madoff Investment Securities

ktorú Bernard Madoff v roku 1960 založil so vstupnou investíciou 5 000 dolárov, sa svojím inovačným ponímaním obchodovania prostredníctvom informačných technológií počas niekoľkých rokov prepracovala na lídra v tomto druhu obchodovania, ktoré sa neskôr stalo základom pre založenie technologickej burzy NASDAQ. Madoff si získal reputáciu poctivým a skúseného obchodníka as svojim príjemným výzorom aj auru milého pána stojaceho včiel spoločnosti, ktorá bola najväčším market maker na NASDAQu a jedným z najväčších market makerov na celej Wall Street vôbec. Madoffův investičný fond, ktorý ponúkal veľmi lákavé a stabilné výnosy, sa stal obľúbeným fondom, do ktorého investovali ako bežní Američania, tak významné celebrity, finančníci, ale aj samotné banky z celého sveta. Koncom roka 2008 však všetci Madoff veritelia as nimi aj celý užasnutý finančný svet zistili, že celá jeho firma bola, slovami Madoff, iba "jedná veľká a obludný lož", ktorá jeho klientov pripravila o neuveriteľných 65 mld dolárov.

K podvodu využil lietadlo

Na celom škandále však nie je zarážajúce len celková suma, o ktorú prišli Madoff klienti, ale predovšetkým spôsob, akým o túto sumu prišli. K podvodu totiž Madoff využil triviálne metódu nazývanú Ponziho schéma, v Čechách dobre známu ako lietadlo, alebo pyramída. Ponziho schéma nesie meno po Charlesovi PONZIO, jednom z najznámejších podvodníkov v americkej histórii zo začiatku dvadsiateho storočia, ktorá stavia na tom, že vypláca zisky existujúcim klientom z vkladov, ktoré prináša klienti noví. Podvod však môže fungovať len tak dlho, kým prílev nových peňazí prevyšuje celkový objem vyplácaných ziskov. Otázkou preto nie je, či ak sa ho podarí odhaliť, ale len kedy sa tak stane.

Charakteristickým znakom tohto schéma sú nadpriemerne vysoké zisky

ktoré sú zároveň veľmi konzistentné. V prípade Madoff sa zisky pohybovali v rozmedzí 10% až 12%, a to už od roku 1991, kedy Madoff s touto metódou podľa svojich slov začal. Od tej doby s peniazmi svojich klientov neurobil jedinú investíciu a všetky zdroje len prelievala z účtu na účet, čo vrhá veľmi negatívne tieň tiež na americkú komisiu pre cenné papiere (SEC). Madoffův podvod by pritom, vďaka jeho dobrej povesti a stálemu prísunu nových peňazí, veľmi pravdepodobne mohol fungovať ešte niekoľko rokov, nebyť finančnej krízy, ktorá prinútila rad jeho klientov k výberu svojich úspor. Až potom zistili, že z finančníkova impéria nezostalo vôbec nič.

Škandál postihol aj Société Générale

Finančná kríza prispela k odhaleniu aj ďalšieho obrieho škandálu, ktorý postihol začiatkom roka 2008 druhou najväčšou francúzskou banku Société Générale. Tá v priebehu minulého januára oznámila, že vďaka utajeným obchodům jedného zo svojich zamestnancov prišla o astronomickú sumu vo výške 4,9 mld euro. Tým zamestnancom bol 31-ročný Jérôme Kerviel, ktorý pracoval v sekcii investičného bankovníctva a od roku 2006 zneužíval svojich podrobných znalostí systému zabezpečenia, ktoré nadobudol počas päťročnej praxe v oblasti riadenia rizík.

Kerviel dokázal obísť systém zabezpečenia banky

a skryto realizovať obchodné transakcie, ktoré ďaleko prevyšovali bankou povolený maximálny limit. S tým začal už koncom roka 2006 a len v roku 2007 mal takto generovať pre banku obrie skrytý zisk vo výške 1,4 mld euro. Dodnes je veľkou neznámou, ako je možné, že vedúci pracovníci banky o tomto zisku nevedeli, a špekuluje sa, že Kervielovy praktiky kvôli ich abnormálne ziskovosti, skryto tolerovali.

Všetko sa ale otočilo začiatkom roka

kedy Kerviel vo veľkom vsádzal na rast akciového indexu S & P500 a niekoľkých ďalších titulov. V polovici januára, keď podvodné obchodovanie vyplávala na povrch, už jeho celkovej otvorenej pozície dosahovali 49,9 mld euro, čo bola väčšia suma, než aká bola tou dobou celková trhová hodnota banky.

V januári akcie celosvetovo prechádzali pomerne výrazným výpredajom

a banke trvalo dlhé tri dni, než všetky neautorizované pozície uzavrela. S každým percentom poklesu hodnoty portfólia pritom banka prichádzala o 500 mil euro, a ak by akcie klesali ešte rýchlejšie, druhá najväčšia francúzska banka mohla padnúť na kolená.

Nebol by to pritom prvý prípad, keď niektorá z bánk doplatila na svojho zamestnanca

Napríklad v roku 1995 takto skrachovala britská Barings. Banka s viac ako dvestoročnú históriou, ktorá prežila aj napoleonské vojny. Ku krachu ju dohnali aktivity jej zamestnanca Nicka LEESON, ktorý tiež obišiel systém zabezpečenia a stávkou na to, že japonský akciový index Nikkei začne znovu rásť, banku pripravil o 1,4 mld dolárov. Jediné čo po sebe zanechal pred tým, než sa vydal na útek, potom bol len lístok na pracovnom stole, na ktorom bolo napísané "ospravedlňujem sa".

Príklady z histórie

A teraz trochu kontroverzněji. Finančná kríza skutočne odhaľujú podvody všetkého druhu, čo je pravda stará ako ľudstvo samo. Je to totiž práve finančný systém a jeho chrbticu v podobe bankového sektora, ktoré sú založené na veľmi pochybných praktikách, kedy banky môžu kryť svoje úvery nielen termínovaných vkladov, ale aj vklady na požiadanie (depozity).

Už v starovekom Grécku bolo popísaných niekoľko prípadov

kedy vtedajší bankári prijímali úspory svojich klientov, ktoré následne neboli schopní vracať. Namiesto toho aby za odplatu tieto úspory strážili (k čomu sa zaviazali), je poskytovať pôžičky tretím osobám vo viere, že dlžníci svoj úver splatí skôr, ako vlastník úspor bude požadovať ich vyplatenie. Neprávom sa tak obohacovali na úkor nič netušiacich sporiteľov.

Banky - dichotómia

V súčasnej dobe táto mimoriadne dichotómia, kedy banky môžu kryť svoje úvery nielen termínovaných vkladov, ale aj vklady na požiadanie, pretrváva. Vďaka existencii centrálneho bankovníctva sa však nad ňou už málokto pozastavuje. Sú to totiž práve centrálne banky, ktoré prostredníctvom inflácie, alebo vláda, ktorá prostredníctvom zdaňovania, v prípade potreby vždy získajú dostatok zdrojov na zaplatenie účtu.

Straty vzniknuté týmto osobitným druhom podnikania

tak nezdieľa len klienti banky, ale svorne celá spoločnosť. To, čo bolo kedysi považované za zločin, a to, čo sa po stáročia stávalo oprávneným terčom zloby bežných sporiteľov, je tak teraz nazývané moderným bankovníctvom.


Nie je preto predsa len namieste sa domnievať, že aj súčasná kríza je aspoň z časti výsledkom odhalenia jedného z ďalších podvodov? Odpoveď nech je na každom čitateľovi ...


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: