Euro - jeho história a budúcnosť

O vstupe do Európskej menovej únie, teda o prijatí jednotnej meny - eura, sa diskutuje už od doby, keď Česká republika vstúpila do Európskej únie. Ak chcete si urobiť vlastný názor na túto tému, nasledujúci článok Vám pomôže.


Menová únia a euro

Menová únia predstavuje určitý stupeň integrácie štátov, v ktorom je možný voľný pohyb tovaru, služieb, pracovných síl a kapitálu. Predovšetkým je tu však zavedená jednotná mena. Táto integrácia má rôzne výhody a nevýhody a tým pádom aj odporcov a priaznivcov.

Klady zavedenie spoločnej meny euro

Medzi najdôležitejšie výhody, týkajúce sa priamo obyvateľov, patrí zníženie miery inflácie, úspora nákladov súvisiacich so zmenou rôznych mien (s tým súvisí i zjednodušenie účtovníctva a obchodnej administratívy u firiem), zvýšenie prílevu zahraničných investícií, zníženie kurzového rizika a tým pádom aj väčšia stabilita meny . Praktický vplyv by teda nastal najmä v oblasti uľahčenia zahraničného obchodu a cestovania.

Zápory zavedenie spoločnej meny euro

Zavedenie spoločnej meny je veľmi nepopulárne krok najmä z hľadiska zmeny. Ľudia nemajú radi zmeny a nechce sa im zvykať si na nič nové. Preto nechcú ani novú menu, najmä, ak majú kladný vzťah k národnej mene.

Praktickým dopadom zavedenia novej meny sú potom vysoké transakčné náklady pri zavádzaní meny do obehu a sťahovanie národnej meny. Ďalším zápory je strata možnosti vykonávať vlastnú menovú politiku (centrálna banka prestane ovplyvňovať kurzy mien a úrokové sadzby danej krajiny, túto funkciu zastane Európska centrálna banka).

História spoločnej meny euro

Myšlienka spoločnej meny nevznikla až v posledných dvoch desaťročiach, ale je súčasťou dlhodobého plánu. Prvýkrát sa jej začala Európske spoločenstvá zaoberať už v 60. rokoch, kedy stanovila prechod k hospodárskej a menovej únii ako budúci cieľ. Tento cieľ začala spoločenstiev v priebehu rokov uskutočňovať, aj keď v dôsledku rôznych nepriaznivých podmienok nepostupoval tento prechod tak rýchlo, ako sa pôvodne plánovalo. Tento cieľ sa stal významným až na prelome 80. a 90. rokov, kedy bol v tzv Delorsovej správe načrtnutý vznik menovej únie.

Delorsova správa

Táto správa predpokladala vznik Európskej menovej únie (ďalej len EMU) v troch etapách. Pôvodne sa počítalo s tým, že sa jednotnou menou stane ECU, čo bola predtým používané zúčtovacia európska menová jednotka, ale nakoniec ním bolo euro. Členmi sa mali stať členovia EÚ, ktorí splnia stanovené podmienky.

1. etapa

Táto etapa začala 1.7.1990 a skončila na konci decembra roku 1993. Jej hlavný cieľom bolo odstrániť posledné prekážky brániace pohybu kapitálu. Bola posilnená spolupráca centrálnych národných bánk a boli obmedzované fluktuačné pásma národných mien (tzn. kurzy mien boli držané v podobnej / rovnakej výške).

2. etapa

V tejto etape, ktorá trvala od začiatku roka 1994 do konca roka 1998, mali krajiny plniť konvergenčné kritériá (podmienky vstupu do EMU, spomenieme neskôr) a bol vytvorený Európsky menový inštitút. Do konca roka 1996 bolo potrebné rozhodnúť, či väčšina krajín spĺňa konvergenčné kritériá a ak áno, vznikla by EMÚ k 1.1.1997. Ak by sa tak nestalo, musia EMU vzniknúť k 1.1.1999 a vstúpi iba tie krajiny, ktoré ich budú spĺňať (aj keby ich bolo minimum). Väčšina krajín však nebola schopná tieto kritériá v roku 1996 splniť, a preto bolo podľa roku 1997 vybraných 11 krajín, ktoré chceli vstúpiť a spĺňali dané podmienky.

3. etapa - vznik Európskej menovej únie

1.1.1999 vznikla Európska menová únia, ktorej spoločnou menou malo byť euro (schválené v roku 1998), taktiež boli stanovené pevné kurzy smeny jednotlivých národných mien za euro. Do EMU nevstúpili k tomuto dátumu štyri krajiny, ktoré boli vtedajšími členmi EÚ. Jednalo sa o Veľkú Britániu a Dánsko, ktorí neprejavili záujem o vstup, ďalej Grécko, ktoré nesplnilo konvergenčné kritériá a Švédsko, ktoré odmietlo prijať menu z politických dôvodov.

Prvá fáza tretej etapy zavádzania eura

V tejto fáze (1.1.1999-31.12.2001) začala fungovať Európska centrálna banka (sídliaca vo Frankfurte), ktorá má za úlohu vykonávať spoločnú menovú politiku. Euro začalo byť používané nepovinné ako bezhotovostné mena a začali sa pripravovať bankovky a mince.

Druhá fáza tretej etapy zavádzania eura

1.1.2002 bolo euro zavedené do obehu a národné meny začali byť sťahované. Do 28.2.2002 platili aj národnej meny (niektoré krajiny toto obdobie skrátili, Nemecko ho zrušilo úplne) av hotovostnom styku bolo teda možné používať oboje. V bezhotovostným styku už bolo možné použiť len euro. Národné meny daných krajín oficiálne zanikli na konci februára a začalo sa tu používať len euro.

Bankovky a mince euro

Iste ste už videli nejaké mince a bankovky euro. Zaujímavosťou je, že každá minca má "európsku" stranu, na ktorej je nominálna hodnota mince a "národnú" stranu, na ktorej je vec alebo osoba, symbolizujúca danú krajinu. Na bankovkách sú zobrazené rôzne oblúky alebo mosty, ktoré sú však fiktívne av realite je nikde nenájdete. Okná a oblúky symbolizujú ducha otvorenosti a spolupráce v Európe a mosty sú metaforou pre komunikáciu medzi národmi a medzi Európou a zvyškom sveta.

Konvergenčné kritériá

Aby mohla krajina vstúpiť do EMU, musí byť členom EÚ a splniť konvergenčné kritériá. Tými sú 3 menová a 2 fiškálnej. Medzi menová patrí kritérium cenovej stability (inflácia môže byť maximálne o 1,5% vyššia, než inflácia troch cenovo najstabilnejších krajín), kritérium konvergencie úrokových sadzieb (nominálna úroková sadzby nesmie prekročiť o viac než 2% úrokovú sadzbu troch cenovo najstabilnejších krajín) a kritérium menových kurzov (kurz sa musí pohybovať v stanovenom fluktuačnom pásme). Medzi fiškálnej potom patrí kritérium deficitu verejných financií (deficit maximálne 3% HDP) a kritérium verejného dlhu (pomer dlhu k HDP nesmie presiahnuť 60%).

Členské krajiny - EMU

Aké krajiny sú teda členmi EMÚ? Prvými jedenástich členov boli Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Rakúsko a Španielsko. 1.1.2001 stihlo vstúpiť a prijmú euro v plánovanom období ešte Grécko. Ďalšie pristupujúce krajiny bolo v roku 2007 Slovinsko, ktoré bolo prvou krajinou z 10 pristupujúce do EÚ v roku 2004. V roku 2008 ho nasledoval Cyprus a Malta a posledná vstupujúce krajín bolo v roku 2009 Slovensko. V súčasnosti má teda EMU 16 členov. Euro však používajú aj iné krajiny, ktoré nemajú svoje vlastné meny, medzi ne patrí napríklad San Marino, Monako, Vatikán, Čierna hora, Kosovo a Andorra.

ČR a euro

Česká republika sa zaviazala, že prijme euro tým, že vstúpila do EÚ. Do EMU pristúpi až bude schopná plniť dané konvergenčné kritériá (v súčasnosti sa hovorí o roku 2016 alebo 2017). Veľa obyvateľov sa bojí, že po zavedení eura stúpnu ceny. To by sa však stať nemalo, pretože ceny budú prepočítané fixným kurzom a určitú dobu budú uvádzané ako ceny v eurách tak v Sk. Rovnako tak sa nezvýši platy. Práve euro by však malo pomôcť k dosiahnutiu vyššej úrovne našej republiky a jeho prijatí bude znakom stabilné a dôveryhodné ekonomiky.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí: